Hybrid Heart ✔

13

Z horiacej budovy sa im podarilo utiecť skôr ako vôbec prišli hasiči a polícia. Skryli sa v byte kvôli ktorému sa hádali rodičia ružovovlaska. Malá garsónka stala na teraz ich útočiskom. Jiminovi bolo jedno v akom stave bola garsónka pre mladíkov bolo hlavné že boli bezpečí. Síce netušili na ako dlho ale boli bezpečí. Podľa toho čo sa udialo v laboratórií bola len nehoda ktorú spôsobil z jeden z posledných zamestnancov. Jediní kto vedel pravdu bol ružovovlasy chlapec a čiernovlasý muž ktorý mu pomohol so záchranou vlčieho hybrida. No nebolo to nejak moc premyslene ale ich plán sa podaril. vlčí hybrid bol bezpečí. Ružovovlasy mladík si po tichu povzdychol. Jednu vec mal z krku ale stále nevedel ako sa udobriť s Minseokom. Vedel že to bola jeho chyba no nevedel ako ju napraviť. Nevedel čo mal spraviť aby sa ich priateľstvo dalo poriadku.

Starší z chlapcov sledoval toho mladšieho. Cítil z neho smútok ale aj únavu. Nemohol sa mu čudovať. Bol to pre neho ťažký deň. Najskôr ho prípravy takmer o život a potom musia utekať z horiacej budovy. No cítil že s ružovovlaskom niečo nie je poriadku. Cítil to ale bolo to ľahké vyčítať aj s pohľadu mladíka. Neprítomným pohľadom sa díval von a nevenoval hybridovi žiadnu pozornosť. To malo dôsledok na to že sa nalákal staršieho keď sa objavil za ním a jeho odraz uvidel v okne. Mladší a nižší chlapec sa otočil za seba len aby sa jeho oči stretli s očami vlčieho stvorenia.

,, Deje sa niečo Namjoon?" spytal sa ružovovlasok keď si všimol jeho pohľadu. Ten pohľad akým sa na neho Namjoon na neho díval ho dosť zvláštnym pohľadom ktorý ho znervóznoval. A on to cítil, každý jeho nádych či tlkot srdca. Svoje ruky obmotal okolo mladíkovho úzkeho pása. Jemne si ho pritiahol k sebe a ruku použil na jeho líce po ktorom ho začal hladiť. Niečo sa stalo skôr ako sa vôbec stihli dnes stretnúť.

A to sa mu potvrdilo keď sa mu to klbko objatie opätovalo naspäť. Tvár skoval do jeho hrude a vo svojích ružových vlasoch ucítil ruku staršieho. Síce neznášal keď sa niekto dotkol jeho vlasov ale od vlčieho hybrida mu to vôbec nevadilo.

,, To by som sa skôr mal pýtať ja." ozval sa hlboký hlas a hnedovlasy hybrid zaboril nos do mladikovych vlasoch. Svoj chvost obmotal okolo chlapca a jemne ho začal hladiť po chrbte. Namjoonovi prišlo roztomili ako bol mladík oproti nemu krpec. ,, Čo sa stalo Jiminie? Prečo si smutný?" zašepkal hybrid po tichu keď ucítil z mladíka smútok a úzkosť. No ružovovlasok sa viac pritúlil ku staršiemu. Jimin nechcel zaťažovať hybrida svojimi problémami.

Ale hybrid to videl inak. Namjoon chytil do rúk chlapcovú tvár a zdvihol mu ju k svojej tváre. Hnedá sa spojila šedou farbou. Vlčí chlapec čoho si všimol boli mladikové sklenené oči. Dosť ho zaujímalo kvôli čomu plakal a chcel to vedieť za každú cenu. Ruky ktoré mal na jeho tvárí presunul späť na jeho uzučky pás. Hnedovlások si nevedel poradiť pocitmi ktoré pociťoval pri mladíkovi. No cítil potrebu ho mať pri sebe či ho chrániť za každú cenu. A preto ho trápilo keď videl chlapca smutného.

Ružovovlasy chlapec si povzdychol a uhol pohľadom. ,, Spravil som hlúposť ktorú do teraz ľutujem." zašepkal po tichu a oprel svoje čelo o jeho hruď. Zatvoril oči len aby zabránil slzám vyjsť von ale oni si aj tak našli cestu cez zatvorené viečka. Už len tá spomienka ho nútila udusiť v sebe vzlyk. ,, Stratil som niekoho na kom mi veľmi záležalo." ďalší vzlyk v sebe už neudusil. Začal plakať do hybridovej hrudi a vlčí hybrid si ho tisol k sebe. Nechal ho sa vyplakať a počkal až kým sa ukludni. Jimin sa usadil na gauč a starší chlapec si kľakol pred neho.

,, Spravil som jednu zásadnú chybu. Sklamal som jedného človeka svojou sobeckosťou." mladší chlapec si povzdychol a skoval tvár do rúk. Tak moc sa za to nenávidel a bál sa že sklame aj hybrida. Keby on len vedel čo pre hybrida znamená. Ružovovlasok sebou trhol keď mu starší chlapec chytil ruky ktoré mu dal z tváre preč. Tie malé ručičky boli skryl do svojich a nadviazal pohľad s Jiminom. Venoval mu malý úsmev.