Hybrid Heart ✔

15

Vlčí hybrid pozorne sledoval čo sa dialo vonku. Nebolo najkrajšie počasie. Pršalo. Ale jemu to nejak nevadilo. Jedine čo mu vadilo bolo že bol sám doma. Jimin musel zabehnúť do obchodu pre nejaké jedlo keďže chladničke žiadne nebolo. Namjoonovi to nevadilo byť sám ale bol tak zvyknutý že bol mladší stále s ním že mu to až prišlo strašidelne. Úst mu uniklo tiché povzdychnutie a svoj pohľad presunul do bytu. Už tu bol nejakú dobu ale vôbec ho nenapadlo trocha garsónku preskúmať. Možno tu bude niečo čo mu povie ako Jimin o ňom zistil.

Hneď sa presunul ku knižnici. Boli to knižky ktoré ani nepoznal a ani ich autorov. Očami skúmal každú jednu knižku, väčšinou podľa Namjoon boli buď romány alebo nejaké historické. Po chvilkovom uvažovaní sa rozhodol jednu si zobrať s zaujímavým názvom. Všimol si aj dokonca menšieho upadnutebo prachu ktorý si pred tým vôbec nevšimol. Tie knižky tu musia byť dlho. To bola hneď prvá myšlienka ktorá ho napadla. A prach na každej knižke či na voľnom mieste mu to len potvrdil.

Knižnicu nechal knižnicou a presunul sa ďalšej časti. A tou časťou bol písací stôl. Ale nebol na ňom nič také zaujímavé, iba nejaké papiere a perá. Išiel ku nemu bližšie a pozrel sa do jedného z šuflikov ktorý tam bol. Zo začiatku si myslel že tam nič nebude ale bola tam nejaká vec. Boli tam staršie noviny. Možno zopár rokov staré.

Vytiahol si ich a posadil sa za stôl. Listoval v nich a nebolo nič také. Do kým jeho pohľad nepadol na menší článok s fotkou. Išiel o článok s hybridmi. Začítal sa do neho takže si ani nevšimol že v malom byte už nebol sám. Ružovovlasy chlapec sa potichu presunul do menšej kuchynky kde vybral potraviny, ktoré hneď aj skoval. Svoj pohľad presunul na hybrida. Usmial sa a pomalým krokom sa vydal ku nemu. Jimin vždycky zachádzal s Namjoonom opatrne. Predsa len, bol to stále hybrid. Z polovice zviera. Preto vedel že ak nebude opatrný, veľmi rýchlo by prišiel k zraneniu. Postavil sa vedľa Namjoona takže si ho hnedovlasý chlapec mohol hneď všimnúť.

,, Namjoon." jeho hlas bol tichý a stále jemný. Zdvihol ruku a opatrne ju natiahol k jeho vlasom ktoré prehrabol. Starší nevykazoval žiadne známky protestu. Vydýchol. Začal staršieho mladíka hladiť po vlasoch a dovolil si ho pohladiť aj po jeho krásnych čiernych ušiach. Usmial sa keď videl ako si to vlčí hybrid užíval. No jeho srdce vynechalo jeden úder keď sa na neho pozrel pár šedych oči. Ružovovlaskov dych sa zadrhol a len ho sledoval.

Noviny ktoré boli držane v rukách toho stvorenia sa zrazu presunuli na chlapcov pás. Hybrid si pritiahol k sebe chlapca. Jimin sa musel druhou rukou zaprieť o stôl aby nespadol na staršieho. Ich tváre boli dosť blízko v sebe. Bolo to ako tedy keď ho Namjoon držal pod sebou.

Prezeral si ho. Prezeral si každý jeden kúsok. Ale najviac ho zaujímali pery mladšieho. Niekde vnútri v sebe cítil túžbu sa ich zmocniť. Zmocniť sa aj jeho tela. Chcel aby patril len jemu. Ale môže si to dovoliť? Táto spomienka ho vrátila do reality. Nevedomky zpevnil zovretie a tvár skryl do chlapcova krku. Stiahol na seba mladíka ktorý bol nútený sa neho posadiť. Vdychoval jeho vôňu a zatvoril oči. Bolo to už jedno. Bolo jedno či si mohol dovoliť chlapca vlastniť alebo nie. Otvoril oči. Mal pravdu. Odtiahol sa od jeho krku a pozrel sa Jimonovi do oči. Jednu ruku presunul na jeho líce.

,, Pamätáš si ako si chcel aby som ti ukázal že hybridi nie sú beštie ale že dokážu aj milovať?" zamrmlal starší chlapec a nechal aby mu pár prameňov vlasov padlo do tváre. Ružovovlasok prikývol a cítil ako sa jeho tvár stmavuje do červenej. Chcel skloniť tvár ale Namjoonova ruka mu vtom bránila. Takže aj keď sa červenal najďalej hľadel na šede oči. Bolo to iné ako keď sa takýmto spôsobom dotýkal Minseok. V tomto cítil veľký nával intenzity. Jimin prikývol, nebol ničoho schopný. Len sledovať staršieho ako sa približuje k jeho tvárí.