Hybrid Heart ✔

7

Cvaknutie kanvice bolo prvé čo sa ozvalo v tichu naplnení napätím. Ružovovlasy mladík hodil po svojom staršom kamarátovi krátky pohľad a rozišiel sa do kuchyne aby zalial do dvoch pohárov čaj. Na jeho perách sa mihol malý úsmev keď započul za sebou kroky ktoré nepatrili nikomu inému než zrzavého chlapcovi. Už dávno mu odpustil za zničenú misiu len ho chcel trocha potrápiť. A nič lepšie ako tváriť sa urazene a naštvané ho nenapadlo. Jimina ani neprekvapilo keď sa mu obmotali dve ruky okolo pása zatiaľ čo on zalieval čaj.

,, Už asi miliónkrát som povedal že ma to mrzí." Hoseokov hlas bol plný smútku a frustrácie. Vedel že to pokašľal, do teraz si to nevedel odpustiť. Bože ani si len nevedel predstaviť aké to muselo byť pre Jimina. Žalúdok sa mu stiahol a pocit vínny mu nedovoľoval sa nadýchnuť. Viac spevnil objatie a zaboril tvár do zátylku mladšieho chlapca.

Hoseok bol až moc stratený myšlienkach že si nevšimol toho ako sa mladší otočil jeho objatí a obmotal mu ruky okolo krku.

,, Hobi." zašepkal Jimin po tichu a donútil staršieho chlapca aby sa na neho pozrel. Čo sa aj stálo. Zrzavy chlapec zodvihol hlavu ku mladšiemu. Nechal si zotrieť malé slzičky ktoré si stihli nájsť cestu. Ružovovlasy mladík sa usmial na svojho hyunga. ,, Ja sa už nehnevám a už dávno som ti odpustil." zasmial sa po tichu. Zmätený pohľad zrzavého mladíka pobavil mladšieho chlapca. Zmätene sa naňho díval ale potom sa zamračil a založil si ruky na hrudi. Trocha ho to naštvalo že Jimin naňho hral naštvanosť ale na druhú stranu. Vedel že si to zaslúžil.

Vďačne prijal horúci nápoj a posadili sa ku stolu. Ich téma sa vrátila k tomu večeru. Malý šťastie že nikto z Jiminovych rodičov nebol doma. Čakali už iba na Minseoka. Potrebovali sa už konečne pohnúť, tomu hybridovi hrozila smrť podľa toho čo hovoril jeden z tých mužov. Ružovovlasy nechápal prečo bol jeho otec tak chladný. Vždy vyzeral tak milo ako keby nebol schopný ani muške ublížiť. Ale toto zaobchádzanie ho donútilo zmeniť názor.

Ružovovlasy mladík si kusol do pery a zaťal ruku do päste pričom si zaryl nechty do hladké kože. Musel sa ukľudniť. Teraz nebol čas na to aby riešil chovanie jeho otca.

,, Zhang Yixing. Taktiež známy ako Ley. 30 rokov. Ženatý a má dve deti. Pochádza z Číny ale kvôli práci sa tu musel predstavovať." zrazu sa z ničoho nič na stole objavila fotka menované muža. Bol to ten s ktorým si tú noc vymenoval krátky pohľad. Ružovovlasy chlapec si mužovu tvár prezeral, snažil si každý rys zapamätať. A potom svoj pohľad presunul na najstaršieho chlapca. Tváril sa zmätená, no nemusel na nič pýtať keďže vedel že by mu Minseok nič nepovedal. Iba sa tajomné usmial a mrkol na Jimina.

********

Niečo sa mu nezdalo. Niečo bolo veľmi zle. Hneď to zbadal keď si všimol ospravedlňujúci pohľad Yixinga. Nechápal ten pohľad. Čo sa stalo? Vlčí hybrid nadviazal s vedcom očný kontakt ktorý dlho netrval. Totižto, čiernovlasý muž sklonil hlavu dole a odmietal ju zdvihnúť. Nechcel to vidieť. Keby že môže, tak by si zapchal si aj uši. Hnedovlasého mladíka priviazali, čo by nebolo divné keby že na okovy nie sú pripojené na drôty. Namjoon najskôr nechápal na čo to tam je ale keď jeho telom prešla prudká nesnesiteľna bolesť veľmi rýchlo pochopil. Z úst mu vyšiel bolestivý výkrik a z očí mu začali tiecť prvé slzy, ktoré tiekli po jeho líciach. To bol zlom kedy už vlčí hybrid pochopil ten pohľad.

Keď tá bolesť zmizla, hnedovlasý mladík sa zhlboka nadýchol pripravujúc sa na ďalší elektrický výboj. Bola pravda že ako hybrid vydržal veľa ale tiež bol len človek. Z jeho úst vyšiel ďalší výkrik ktorý v sebe skrýval viac bolesti. Namjoon sa už ani nesnažil zadržiavať slzy. Bol to jediný spôsob ako vydržať tu bolesť. Cítil ako začínal byť slabší. Kolená sa mu začali podlamovať. Ak by nebol priviazaný za ruky, padol by na zem ako dom z kariet.