Hybrid Heart ✔

8

Mohlo to vyzerať ako úžasné ráno aké si vždy predstavoval. No jeho predstavy veľmi rýchlo zmizli tak isto ako sa objavili. Rozčúlený až agresívny hlas jeho matky ho dosť zobudilo. Z jeho úst vyšlo tiché povzdychnutie plné utrpenia. Z pása odstránil ruku svojho kamaráta ktorý si noci úmyslel vliezť Jiminovi do postele. Minseok to vždy robil keď nemohol zaspať. Robieval to stále, ružovovlasy mladík si na to už stihol zvyknúť. Mladík ešte skontroloval či jeho hyung spí a čo najviac po tichu sa vykradol z izby. Netušil prečo sa jeho rodičia hádali a vedel že musí byť niečo dôležité.

Naposledy sa hádali keď nastupoval na strednú školu. Veľmi po tichu sa presunul do stredu epicentra hádky.  Jiminov pohľad padol na jeho matku. Nakláňala sa nad jeho otcom, ruky zapreté do stola a jej pohľad bol plný hnevu. Ešte nikdy ju tak naštvanú nevidel. Otec ju musel veľmi naštvať. Pomyslel si chlapec a vošiel do kuchyne.

,, Čo sa tu deje?"spýtal sa nechápavo a pozrel sa najskôr na svoju mamu a potom na svojho otca. Sedel na stoličke, na tvári mal nečitateľní výraz. Jeho matka si prehrabla vlasy a na jej tvári bolo vidieť že už je dosť frustrovaná. ,, Nič zlatko. Len tvoj otec nie je schopný predať jeden byt ktorom sme žili keď sme ťa čakali." zamrmlala a rozstrapatila svojmu synovi ružové vlasy. Nemala rada keď Jimin musel počúvať ich každodenný hádky. Potom sa znova otočila na svojho manžela.

,, Je ti jasné ak ho nepredáme budeme sa topiť..." Jisoo chcela dopovedať vetu ale hlas jej syna, ju donútil stihnúť. ,, Môj známy hľadá byt. Mohol by som mu navrhnúť ten." nie len jeho matka ale aj Kyungsoo. Jimin si kusol do pery a utekal pohľadom z Jisoo na Kyungsoo. Nastalo ticho. Ružovovlasy chlapec vôbec netušil čo čakať. Nikdy sa moc nezapájal do veci do ktorých ho nič nebolo. Ale teraz áno. Atmosféra ktorá nastala bola až moc napäté. Dala by sa kľudne krájať ak bol nôž dobré ostrý. Neľutoval toho čo povedal, bol si viac než istý že v tom byte bude niečo čo ho posunie ďalej. Musí byť. Nechcel by ani myslieť na to čo by sa stalo ak by sa jeho nádej rozpadla ako dom z kariet.

,, Ďakujem Minnie." na tvári čiernovlasého muža sa objavil malý úsmev a pevné objal svojho syna. Bol rád že jeho syn bol vždy dobrým chlapcom. Niekedy mu prišlo ľúto že sa na jeho výchove moc nepodieľal ale vedel že mu Jimin nezazlieval za zle.

Ružovovlasy chlapec chvíľu ešte ostal rodičmi. Mal na pláne zobudiť to pako ktoré sa mu určite stále rozvaľovalo posteli. No najskôr si vypýtal adresu a kľúče. Jimin bol moc rád že jeho rodičia nič netušia. Keby na to prišlo, netušil ako by to vysvetlil. Ružovovlasok si kusol do dolnej pery a rýchlym krokom vošiel do svojej izby. Ako si dobre myslel. Minseok ešte spal. Ale aj tak z jeho úst vyšlo tiché povzdychnutie. Teraz už pomalým krokom prešiel k posteli a zatriasol so svojím hyungom.

Usmialo sa na neho úsmev keď sa mu podarilo zobudiť hnedovláska. ,, Hyung. Stavaj. Spravíme si malé dobrodružstvo." na Jiminovych perách bol úsmev. Hnedovlasého mladíka zaujímalo kde idú, to čo ho pobavilo bolo keď ho mladší chytil a začal ťahať.

*********

,, Čo tu chceš hľadať?" otázka ktorá unikla z úst ryšavovlasého chlapca si získala pozornosť obidvoch mladíkov. A neobišlo sa to ani bez pohlavku ktorý mu venoval najmladší chlapec. Síce si niečo zašomral pre seba ale pokračoval hľadaní. Hľadal hocičo. Či už o papiere s dokumentami alebo kód od otcovej kancelárie. Začal od otcova pracovného stola. Nebolo tam skoro nič ale našlo sa tam pár starých papierov. Chytala sa naň už pleseň ale aj tak to Jimina neodradilo od toho aby ich preštudoval.

No nebolo tam nič viac než len platenie vody, elektriny a zaplatenie daní. Ale to ružovovlaseho chlapca nedonútilo prestať hľadať.

,, Asi niečo mám!" ozval sa najstarší chlapec ktorý držal v rukách krabicu. Na prvý pohľad nevyzerala nijak zaujímavo, no keď sa mladíci pozreli lepšie na bielom kartóne si všimli vyblednuté znaky. Najmladší pokynul svojmu hyungovi aby krabicu položil na pracovný stôl. Všetci traja sa na to mlčky dívali. Ich posledná nádej sa nachádzala v tej krabici. Prvý kto odhodlal otvoriť krabicu bol Jimin. Obsah krabici boli ďalšie papiere. Keď ich ružovovlasok prezrel, iba sa nechápavo zamračil. Nechápal prečo jeho otec by nechal vo svojom starom byte nákresy na laboratórium. Vedel že to nebolo to čo hľadal ale aj tak ho to potešilo. Na jeho perách sa objavil úsmev.