Hybrid Heart ✔

16

Malým bytom sa ozval bolestivý ston ktorý vyšiel z mladíkových úst. V hlave mal zatemnené spomienky na včerajšiu udalosť ale ostrá bolesť ktorá vychádzala z chlapcova ramena mu veľmi navrátilo spomienky. Jimin doslova vyletel z ľahu do sedu a svojimi hnedými očami prešiel celý byt ale vlčieho hybrida nevidel. Jeho srdce vynechali úder a aj cez tú bolesť ktorú pociťoval, donútil svoje sa pohnúť. Bol veľmi vystrašený že si nevšimol ani nového hosťa. Ružovovlasok vedel, čo sa stane ak nepôjde hneď nájsť Namjoona.

Neznáma ruka chytila chlapca za ruku na čo chlapec takmer vykríkol. Prudko sa postavil proti neznámemu. Bol pripravený zaútočiť ale keď pred sebou uvidel svojho najlepšieho kamaráta, jeho srdce sa začalo ukľudňovať.

,, Hyung." zamrmlal prekvapené. Cítil slzy ako sa mu tlačili do očí. Keď sa na neho Minseok usmial, mladší sa mu hodil okolo krku. Tvár zaboril do jeho hrude a pritiahol sa k svojmu hyungovi. Síce to nebol ani týždeň od ich hádky ale Jiminovi tak či tak chýbal. Zatvoril oči a nechal staršieho aby si ho držal pri sebe. Ale bolesť ktorú stále pociťovať mu po tichu našepkávala čo musí spraviť.

Jimin sa odtiahol od Minseoka a pozrel sa na neho s vážnou tvárou.
,, Kde je?" spýtal sa. Nevedel ako dlho bol mimo ale musel nájsť Namjoona. Nech ho to má stať čokoľvek. Pevnejšie zovrel látku tričká jeho hyunga.

,, Minseok. Kde je Namjoon?" starší sa díval do oči mladšieho. Iba pokrútil hlavou. Vôbec nevedel kde sa nachádzal vlčí hybrid. Ale nechcel svojho kamaráta nechať ísť ho hľadať. Určite nie takomto stave. Jeho telo sa stále triaslo a rána po uhryznutiu sa mu znova otvorila. Nadýchol sa aby niečo povedal ale z jeho úst nič nevyšlo. Ospravedlňujúco sa pozrel na ružovovlaska. Chytil jeho ruky ktoré dal dole zo svojich ramien. Povzdychom si pritiahol k sebe Jimina. Minseok veľmi ľutoval to ako sa zachoval. Nebral ohľad na Jiminove pocity.

,, Musím ho nájsť. Do kým sme tu, Namjoon určite je niekde nebezpečenstve." Jimin zdvihol hlavu k svojmu hyungovi a pevnejšie chytil jeho ruky. Jeho oslabené telo a jeho oči prosili a kričali o pomoc. A Minseok prikývol. Ružovovlasy chlapec zatvoril oči keď ucitil pery svojho hyunga na čele. Odtiahli sa od seba. Mladší bol pripravený vyjsť z bytu a hľadať hybrida po meste.

No ruka na jeho pase mu v tom opäť zabránila. Jimin sa zúfalo pozrel na Minseoka. ,, Nechaj ma sa postarať o tu ranu najskôr." nebola to otázka a mladší to vedel. Preto si iba povzdychol a posadil sa na gauč. Vyzliekol si tričko a pozrel sa na uhryznutie. Síce mu tiekla krv z uhryznutia ale všimol si aj že tam mal aj zaschnutú krv. Opatrne si na ranu položil ruku a zatvoril oči.   
,,  Nech si už kdekoľvek. Nájdem ťa."

**********

,, Mal by som sa vrátiť." ryšavovlasý chlapec sa pozrel sa na mačacieho hybrida. Ten mu pohľad opätoval a vyšvihol sa nad mladikovo telo. S rukami sa zaprel pri jeho hlave. Nepáčilo sa mu to, čo Hoseok povedal. Po tak dlhej dobe má svoju lásku konečne pri sebe a teraz má o ňu prísť? Na Jooheonovej tvári sa objavil zamračený výraz. 

,, Hobi,,," tak veľmi mu chcel povedať aby neodchádzal, aby pri ňom ostal. Pery chlapca umlčali hybrida. Jednu jeho ruku položil na jeho líce po ktorom ho začal hladiť. ,, Jooheon, skús ma prosím pochopiť." Hoseokov hlas bol tichý a prosebne sa díval na staršieho mladíka. 

Hoseok sa vždy spoľahol na Jooheona, bodaj by nie. Hladil mačacieho hybrida po líci a čakal na jeho rozhodnutie. Vedel ako sa Jooheon nerád rozhodoval, ale tu išlo o záchranu. Ryšavovlasý chlapec sledoval každú mimiku jeho tváre. Hlavne sa díval do jeho očí ktorých hľadal podporu. Jooheona ruka chytila tu mladšieho a odtiahla ju kúsok od svojej tváre. Hoseok prestal pomalý dúfať. Mladší uhol pohľadom a snažil sa zabrániť tomu aby sa rozplakal. Cítil sa ako keby dostal nožom do chrbta. Obviňoval sa že bol naivný keď si myslel že by to hybrid mohol pochopiť.