Hybrid Heart ✔

6

Dych ružovovlaseho bol pokojný tým ako spal. Vyzeral roztomilo až moc roztomilo až prišlo dvom chlapcom ľúto ho zobudiť. Ale museli ho zobudiť aby stihli posledný deň školy. Minseok vedel čo má robiť aby svojho mladšieho kamaráta zobudil. Hnedovlasý mladík hodil malý úškrn na svojho kamaráta a mrkol na neho. Ten pohľad jasné hovoril sleduj a uč sa. Starší chlapec sa po tichu prikradol ku ružovovlaskovi. Minseok chvíľu sledoval ako Jimin spal a potom to prišlo.

Tupá bolesť ktorá prešla celým chlapcovým telom a ťažká záťaž na jeho tele ho nie len zobudila ale aj ho donútila vystreliť do sedu. Záťaž ktorú cítil zmizla, vedľa Jimina sa ozvalo bolestivé syknutie a niečo o ďalej sa začal ozývať dosť hlasný smiech. Najmladší chlapec z trojice sa najskôr pozrel smerom odkiaľ sa ozýval smiech. Hoseok sa až držal za brucho a smial sa na plné kolo. Keby že nemá k sebe silno prisknute viečka tak by boli vidieť malé slzy. A ružovovlasok nechápal prečo. No rýchlo pochopil keď svoj pohľad presunul z smejúceho sa hyunga. Najstarší chlapec ležal na zemi vedľa jeho posteli a bolestným výrazom si držal temeno hlavy. Potom mu to došlo. Jeho hyung ho zobudil spôsobom ktorý on strašne nenávidí.

Jimin sa už nadýchol aby vynadal obidvom chlapcom chlapcom za to že ho zobudili ale aj za to ako sa dostali do jeho domu. I keď ho hneď napadlo že tých obidvoch retardov pustila dnu jeho mama. Ružovovlasy mladík si iba povzdychol a vyhnal obidvoch chlapcov z jeho izby aby sa pokojne prezliekol z pyžamá do školskej uniformy. Chcel si hodiť sprchu ale podľa toho aký bol čas, musel ju vynechať. Jimin sa posledný krát pozrel na svoj odraz v zrkadle a vydal sa dole za chalanmi.

Bol strašne šťastný že ma za sebou ďalší rok. Ale na druhú stranu sa netešil na tretí ročník. Síce druhý ročník nebol nejak hrozný ale nie raz mal na malé keď pomáhal Minseokovi pri podvádzanim pri previerkach. Nad tým sa Jimin usmial a tiež konečne dole.

,, No to ti trvalo." ružovovlasy mladík pretočil očami nad uštipačnou poznámkou Hoseoka. Minseok s Hobim museli ešte počkať na najmladšieho chlapca do kým zamkne dom.

,, Dlho som rozmýšľaš nad tým odkazom, o ktorom ste mi hovorili. A na niečo som možno prišiel."ozval sa Minseok zatiaľ čo sa venoval riadeniu. Dlho nad tým rozmýšľal a mal pocit že na niečo prišiel ale nemuselo to tak byť. Hnedovlasok si získal pozornosť od Jimina aj od Hoseoka. Dosť ich zaujímalo na čo Minseok prišiel. Najstarší mladík zastal keď na semafore ukázalo červenú, tak stihol hodiť pohľadom na obidvoch mladíkov. ,, Myslím si že tou divnou vetou mysleli posledný školský deň. Podstate to dáva zmysel. Posledné zvonenie, koniec školy je vždy začiatkom niečoho nového, to zase ukazuje že na školy prichádzajú nový ľudia, odchádzajú buď ďalej na strednú či vysokú."

Dvaja mladíci sa na seba pozreli. Nechápali ako ich to nemohlo napadnúť skôr. No stále nevedeli čo to znamená. No jednu vec vedeli. Že ten odkaz je od kolegov pre Jiminovho otca. No toto téma už neriešili keďže už boli pri škole.

****

,, Chalani nerobte zlo do kým sa ja alebo Jisoo nevráti!" ozval sa mužský hlas ktorý šiel z chodby na čo čiernovlasému mužovi prišlo súhlasné odpovede od troch mladíkov ktorý sa rozvaľovali v obývačke na gauči v pismene U. Chalani sa síce tvárili že sa bavia o niečom zaujímavom ale oni vyčkávali pre správny čas vyjsť z domu a sledovať Jiminovho otca. Mlčky na seba hľadeli a pohľadom si navzájom odpočítaní čas. Až keď sa ozvalo buchnutie dverí všetci traja mladíci sa vyšvihli na nohy. Čo najviac nenápadne sa presunuli z domu do auta aby mohli mladíkovho otca sledovať.

Chalani si neboli istý či Kyungsoo ide práve tam kde si myslia že ide ale museli iba dúfať že je to ono. Aute vládlo ticho, Minseok sa sústredil na cestu. Jeho oči uprene sledovali auto jeho čierny lak sa leskol od zapadajúceho sa slnka. Ale držal sa ďalej aby si nemohol Kyungsoo všimnúť značky jeho auta ktoré by ho prezradilo.