Hybrid Heart ✔

17 the - end

,, Namjoon?" tichý a jemný hlas sa ozval po tmavej izbe. Šede oči, ktoré celú dobu sledovali stenu sa presunuli na mladú tvár chlapca. Vyzeral roztomilo po ranú. Vlčí hybrid sa musel usmiať nad mladíkom. Položil ruku na jeho líce a úsmevom sledoval mladšieho ktorý sa zaprel do toho dotyku. Užval si tepla ktoré vyžarovalo z dlane na jeho líci.

,, Som tu." zapriadol starší a jednoducho sa vyšvihol nad telo mladšieho mladíka. Zaprel sa rukou vedľa jeho hlavy a svoju tvár sklonil k Jimonovi. Namjoon a Jimin si chvíľu hľadeli priamo do oči, než si starší ukradol pery mladšieho. Nemohol sa toho chlapca nabažiť. Miloval ho, túžil po ňom a Jimin patril len nemu. Bol len jeho a nikoho iného. Užíval si ako sa mladší potešením pridal do bozku. Bral si jeho pery väzňom a jenmosťou. Ruku ktorú celú dobu mal položenú na líci mladšieho chytil jednu z rúk ružovovlaska.

Jiminovi unikol jeden malý ston do bozku. Ich bozk sa prerušil momente kedy obidvom došiel dych. Cítil sa šťastne, aspoň pre tentokrát. Pevne ho objal a zaboril tvár do jeho hrude. Cítil ako vlčí hybrid ho objav pevnejšie ako on sám a zdvihol sa s ním do sedu. Takže podstate, Jimin na Namjoonovi obkročmo sedel. Ale nevadilo mu to. Na perách mu hral jemný úsmev a jemne škrabkal hybrida za ušami. Bolo fascinujúce sa dívať na to ako hnedovlasý chlapec spokojne vrnel a užíval si toho.

,, Mali by sme sa obliecť a ísť za ostatnými." ružovovlasy mladík po tichu zamrmlal a neodpustil si jednu malú pusu na pery. Na jeho poznámku Namjoon len zamručal a viac si natisol na seba chlapca. Miestnosťou sa ozval Jiminov smiech a pobavene sledoval staršieho. Rozhodol sa ho nechať tak. Predsa len, nikde sa neponáhľali, nebolo prečo.  Mladší sa pritulil ku staršiemu. Na temene hlavy ucitil jemný bozk.

,, Poď so mnou, chcem ťa mať pri sebe." hlboký hlas otriasol mladíkovimi telom. Mladší mladík zdvihol tvár prekvapene k staršiemu. Odtiahol sa od neho a uprene hľadel do jeho oči. Prosil ho a to Jimin vedel. Odísť? Odísť s ním a nechať za sebou všetko čo poznal? Vedel čo od neho prosí? Nie to nemohol. Nemohol to spraviť. Nie svojím priateľom, nie svojej rodine. Ale Namjoon, tento vlčí hybrid mu ukradol srdce. Miloval ho celým svojím srdcom. Zliezol z hnedovlaska a posadil sa vedľa neho.

Vlčí hybrid si povzdychol. Bolo mu jasné že to prepískol. Nemal sa pýtať, malo mu dôjsť že to nebol najlepší nápad.

,, Jimin." zamrmlal po tichu a položil opatrne ruku na mladíkovo rameno. Mladší sebou necukol ani neprejavil žiadne známky branenia sa. Jemne ho objal. ,, Prepáč, nemal som sa pýtať." zašepkal veľmi tichým hlasom a mladíkovi prechádzal opatrne po chrbte. Ale zasekol sa keď pod látkou ucitil obväz. Čierne uši stiahol do zadu a hlave si pretočil svoj nezvládnuteľný hnev. Síce stále pociťoval nenávisť voči jeho otcovi je veľký ale nadával si za to ako mohol dopustiť tomu aby ublížil jemu.

,, Ja.." ozval sa Jimin i keď nevedel čo chce povedať. Takmer sa trhane nadychol a pozrel sa na staršieho. ,, Daj prosím čas porozmýšľať. Je to na rýchle a.." ružovovlasy mladík bol umlčany bozkom. Nam sa potom s úsmevom odtiahol od mladšieho a pohľadil ho po líci. ,, Dám ti času koľko budeš chcieť."  zavrnel a dal chlapcovi ešte jednu malú pusu na čelo.

Ich chvíľu prerušilo zaklopanie na dvere. Obidvaja chlapci i keď neradi, sa od seba odtiahli a pozvali narušiteľa do izby. Vo dverách sa objavila ryšava hlava. Hoseok sa usmial a vošiel dnu. Najmladší chlapec, vystrelil z postele ako strela a pribehol ku staršiemu. Pevne ho objal. No vedeli že sa nemôžu dlho objimať, už len kvôli tomu že obidvom za chrbtom stali hybridi ktorých prepalovali pohľadom. Jimin a Hoseok sa od seba odtiahli. No za to najďalej stali oproti sebe s úsmevom. No po chvíli sa pohľad mladšieho zmenil z šťastného na zamračený.

,, Prečo si mi nezavolal?!" ružovovlasy mladík po ňom takmer vyštekol a založil si ruky na hrudi. Viac sa zamračil a nahnevane sledoval staršieho chlapca. Sľúbil mu, že zavolá. Hoseok sa zatváril ospravedlňujuco. Nejak zabudol na to, že mal Jiminovi zavolať. Nemohol sa mu nikto čudovať keď jeho všetku pozornosť si ukradol mačaci diabol za ním.

Ryšavý mladík si povzdychol a mladšiemu chlapcovi položil ruku na hlavu.
,, Prepáč Jiminie, zabudol som úplne na to." zamrmlal a rozostrapatil jeho ružové vlasy. Ale stihol si všimnúť neparrnych vyrastov.

*********

,, Tak? Čo si zistil?" spýtal sa Minseok a posadil sa k ostatným chlapcom ku stolu. Tri parí očí sa upreli na ryšavého chlapca. Hoseok si kusol do pery a prehrabol si vlasy do zadu. Na svojom stehne pocítil ruku. Nemusel sa dívať aby mu došlo, že tá ruka patrí Jooheonovi. Svoju ruku položil na tu jeho a prebehol pohľadom všetkých v miestnosti. Cítil sa omnoho lepšie ako pred tým, keď vedel, že ma vedľa seba dôležitého človeka.

,, Organizácia ktorá sa zaoberá ochránov hybridov je rozložená po celom lese. Ale iba hybridi vedľa kde sa nachádza." ozval sa Hoseok a svoj pohľad presunul na mačacieho hybrida. Jooheon iba prikývol čím potvrdil mladikove slová. Minseok aj s Jiminom na neho prekvapene pozreli. I keď museli uznať že to dáva zmysel. Má ochraňovať hybridov tak bolo viac než jasné že budú len hybridi budú vedieť kde sa nachádza tábor. Jimin sa oprel o stoličku a kusol si do pery. Spojil svoje ruky.

Stále rozmýšľal nad Namjoonovym návrhom. Čo mohol stratiť keď pôjde s Namjoonom. Odíde od rodiny ktorú už možno neuvidí, nedoštuduje a možno nebude žiť normálny život. Ale ak by sa rozhodol ostať v meste pri rodine. Stratil by Namjoona a to nechcel. Nevedel si predstaviť život bez neho, nezvládol by to. Ružovovlasy mladík bol tak zamyslený do svojich myšlienok že si ani nevšimol se sa mladíci okolo neho najďalej rozprávali.

Z myšlienok ho vytrhlo až keď začul svoje meno. Nechápavo sa pozrel na ostatných.

,, Pýtali sme sa ťa či pôjdeš s nami." spýtal sa ešte raz hnedovlasý hybrid. Jeho srdce poskočilo keď mladší mladík prikývol a venoval mu jeden zo svojich úsmevov. Namjoon chytil Jimina za ruku bez toho aby si toho niekto všimol a preplietol ich prsty. Bol šťastný, že Jimin s nimi pôjde ale pritom sa bál toho ako sa rozhodne. Bál sa toho momentu ktorý sa čoskoro mal uskutočniť.

******

Tichým lesom sa nieslo len cvrlikanie a šustenie lístov. Skupinka chlapcov mlčky šli vedľa seba. Nemali o čom rozprávať. Užívali si krásu lesa ktorú nie je možné vidieť každý deň. Šli lesom už nejakú chvíľku a myšlienka o tom ako ďaleko sú ešte od tábora ich každú chvíľu trápila. Až na mladšieho chlapca.  Rozhodnutie ho stále trápilo, jeho myseľ hovoril jednu vec a jeho srdce zase niečo iné. A on nevedel čo ma poslúchnuť. Tvár mal sklonenu zemi a sledoval spadnuté ihličie pod svojimi nohami.

Počuvnúť srdce a ostať s Namjoonom alebo myseľ a vrátiť sa do svojho starého života? Nevedel sa rozhodnúť. Ružovovlasy chlapec zastal a zdvihol hlavu.

,, Namjoon." zamrmlal s polotichým hlasom. Normálny človek by ho pravdepodobné nepočul ale hnedovlasý hybrid áno. Vlčí hybrid tiež zastal a otočil sa na menšieho mladíka. Spravil ku nemu pár krokov aby stál rovno pred ním.

,, Ja som sa rozhodol." Jiminov hlas bol ešte tichší hlas ako pred tým. Namjoonovo srdce vynechalo jeden úder keď začul tu vetu. Jeho strach bol ešte omnoho väčší ako pred tým ale snažil sa to nedať najavo. Bolo to tu. Prišiel ten čas kedy buď bude šťastný alebo sa jeho srdce zlomí na niekoľko kúskov.

Položil svoje ruky na boky mladíka a tichosti mu dal možnosť povedať povedať svoje rozhodnutie. Mladší chlapec sa v duchu ešte raz uistil že jeho rozhodnutie je správne a potom svoje ruky dal hybridovi okolo krku ako on mu dal okolo svojho pása. Pritisol sa svojím telom na to hybridovo a postavil sa na špičky.

,, Pôjdem s tebou a ostanem s tebou. Nezmenim svoje rozhodnutie pretože ťa milujem." Jimin sa usmial na staršieho a opatrne pritisol svoje pery na tie jeho.

No tak zlatíčka, toto je koniec príbehu. Chcela som ju spraviť o niečo dlhšiu ale po dlhšej dobe písania som si nejak uvedomila že nie som napisanie dlhých kníh tak som sa nakoniec rozhodla ju takto ukončiť. Dúfam že sa vám táto knižka páčila a bavila vás tak ako mňa. Ale je tu jedna vec ktorú musím povedať.  Na tomto účte končím na nejakú dobu ale nie na wattpade. Budem tu na inom účte pod iným menom Ide o to že si od písania na kpop dávam pauzu pretože nechcem aby sa mi zhnusili. A miesto toho začnem na inom účte s písaním príbehov na anime. Dúfam že ma pochopíte.