,, Rýchlo na sadnite, kým Vás neuvidia a ja nerozmyslím!Ale dozadu a ľahnúť na zem, aby vás nevideli! "zakričal šerif.
Urobila som, ako povedal. Už to bolo aj tak jedno, či pôjdem s ním. Nemala som kam utiecť. A.... Mala som pocit, že mi chce pomôcť.
,, Ženská bláznivá! Na budúce si dajte nálepku na čelo s nápisom:Odstreľte ma!...." povedal.
Prešli sme kolo policajných áut, každému z nich povedal, že som ušla.
Mlčky šoféroval. Ja som bola radšej ticho. Čakala som, čo bude ďalej. Po nejakej dobe auto odbočil do lesa a šerif zastavil. Bála som sa. Aký má úmysel? Nikto tu nie je a ani nikto o tom nevie, že ma spred kaviarne vzal so sebou
Vystúpil z auta. V tej chvíli mi preblesklo hlavou. Vystúpim, nejak ho omráčim a utečiem...Ak sa mi to podarí. Veď som len ženská.......
Otvoril dvere.
,, Vystúp! "povedal.,, Neboj sa, zachránil som ti kožu! Len si pošpásujeme a môžeš ísť kde chceš. Dlho som nemal ženskú...", povedal a odpil si z plechovej dózy, v ktorej mal alkohol.
Nemo som vystúpila, no odrazu som vytiahla zbraň a udrela ho po hlave. Zvalil sa na zem.
,, No, do riti, to mi teda vyšlo! No, chlapče, nemám čas na špás ovanie, dík za odvoz, no.... Mám pocit, že ty pôjdeš s boľavou hlavou ďalej pešo!"povedala som, sadla do auta a zmizla, ani neviem, kam.... Za Juliet....
