ZOMRI (Dokončené)

Zomri: Kapitola 3.

Discovery of Hell

Chvíľu som sa hrala s prsteňom a fungoval skvele. Len som si pomyslela, čo chcem a ono sa to zmaterializovalo predo mnou. Ako prvé som si prerobila izbu. Na obed, už spĺňa všetky atribúty Feng Shui, Mari Kondo aj Hygge. Tak som sa začala nudiť. Za chvíľu, som sa už nudila až tak, že som začala rozmýšľať, ako upratať peklo... Mám totiž, takú jemnú úchylku. Baví ma upratovať. Viem strašné, ale čo už.

Keďže, deň predtým som z Pekla moc nevidela, išla som si ho omrknúť. Najprv HR kanclošku. Živá katastrofa. Samé pavučiny, prach, niekoľko ton papiera a niekoľko neidentifikovateľných bytostí, ktoré očividne v tom bordeli vyspávali opicu. Ako, toto ja upratovať nebudem. Ale v tom chaose som uvidela aj niečo, čo sa mi mohlo hodiť. Luciferom podpísaný dekrét. Hm. Vypýtala som si od prsteňa desať kópií. Len s pozmeneným textom. Hodila ich do ruksaku a cez jaskynnú chodbu prešla na územie...

Aha. Úpír. Tak asi upírov.  Všade bolo ticho, zatvorené bary plávali v rannej hmle.

„Dobré ráno, ozvalo sa za mnou. Á... slečna Asistentka... Čo tak skoro?"

„Nudím sa."

„Idem k Poppy.  Ak chceš, môžeš ísť so mnou."

„Kto je Poppy? Kukol na mňa, akože, ty nevieš kto je Poppy? Tak prepáč,  som tu len od včera. Zabi ma, ale neviem."

„Jasné, uškrnul sa. Počul som ťa vrieskať. A potom Jeho Milosť. Poppy je anjel."

„V Pekle?"

„Hej. Jeho Milosť jej dovolila ostať. Poppy totiž strašne rada záhradníči a tu v Pekle našla nejaký mega popol, od ktorého všetko super rastie."

„Aha." Pred nami sa objavila malá chalúpka, z ktorej išla tá najúžasnejšia vôňa.

Upír sa rozosmial. „Hej. Poppy aj pečie."

„Sebastián." Vo dverách sa zmaterializovala... Wau. Babka. Babka Boba Marleyho. S tým najväčším jointon na svete a v chalúpke jej vnuk dával najviac. "I wanna love you..." Objala Sebastiána a potom mňa. Vitaj Asistentka."

„River."

„Dáš si raňajky?"

„Rada." So Sebastiánom sme sa usadili v útulnej kuchynke. V strede stola, stálo niekoľko podnosov plných rožkov, perníčkov, kukies, croissantov a všelijakých koláčikov. Sebastián si vzal sušienku a ja som sa načiahla za jedným rožkom.

Poppy mi chytila ruku a presunula ju nad iný. „Ten je s ópiom. Skús najprv ten obyčajný s makom." Aha.

„Tieto s marihuanou sú devlish", vzdychol so zatvorenými očami Sebastián. Ešte som si nestihla ani odhryznúť a on už bol tuším pri piatej sušienke. Chvíľu sme pokecali a potom Sebastián, že on už teda pôjde. Tak aj ja.

„Sebastián, dík za všetko. Inak nechcel by si pre mňa pracovať?"

„Samozrejme, že nie."

„Smola. Musíš." Vytiahla som dekrét a prsteň naň doplnil Sebastiánovo meno. Stálo na ňom, že mi musí až do smrti verne slúžiť a na konci bol Luciferov podpis. Keby mohol, zabil by ma pohľadom. Ale nemohol. Tak len prevrátil očami.

„Mám to podpísať vlastnou krvou?"

„Perom stačí, ale ako chceš."

Zazrel na mňa. „Ku... "

Zazrela som naspäť. „ZOMRI."

Rozosmial sa, podpísal sa a vraj, keď budem niečo potrebovať, nech na neho iba pomyslím a poviem jeho meno. Super.

Sebastián zmizol a z diaľky sa ozvalo príšerné zavíjanie. Tak som to išla omrknúť. Vošla som do smradľavej jaskyne a uvidela... trojhlavého psa. Ten chudák sa snažil multitáskovať najviac a vyzeral, že ho z toho každú chvíľu šľahne. Jedna hlava sa snažila kontrolovať čiernu dieru, čo bol asi vchod do pekla, druhá zaháňala nariekajúce duše späť do rieky, čo tiekla stredom jaskyne a tretia sa zúfalo snažila dostať k niečomu, čo pišťalo v kríkoch. Lenže ten pes, bol na nejakej striebornej reťazi a tak sa nevedel dostať ani k východu, ani k rieke a už vôbec nie do kríkov.

Ako doma som mala čivavu s ADHD, ale zabaviť 3 hlavy naraz bolo moc. Našťastie Poppy mi zabalila zopár rožkov aj na cestu. Tak som mu jeden hodil. Smola. Bol to ten s ópiom. No nič. Trochu si psík pospí. Odstránila som reťaz na ktorej visel, od prsteňa si vypýtala psiu postieľku, misku s granulami a vodou a išla mrknúť, čo to kňučí v kríkoch. 

Juuu! Mini trojhlavé šteniatko. „Juuu, teba tu ja nenechám. Oj, máš zlomenú labku." Prsteň vypľul dlahu, malé sa mi vyštveralo na rameno a ja len v poslednej chvíli, stihla odskočiť. Valil sa na mňa obrovitáááánsky balvan.

Sekundu predtým ako ma skoro rozmliaždil, ho zachytil nejaký chaloš, že „Sorry. Zdravím deva."

Deva? Hm, lepšie ako Ku... „Zdravím. Počuj, poznáš toho psa?"

„Áno. To je Kerberos. Stráži vstup sem do podsvetia."

OK. Vytiahla som ďalší dekrét a prsteň naň dopísal Kerberos. Kerberosovi som namočila pacišťo do blata a odtlačila ho na dekrét. „Keď sa zobudíš, budeš pracovať pre mňa." Pohladila som toho milého psíka.

Chaloš s balvanom sa divne kukol. Neva. „Sorry, musím už ísť" a už tlačil ten balvan hore kopcom.

Hm. „Inak som River."

„Syzifos."

„Faaakt. Jáj jasné. Preto ten balvan hore dole. Počuj, nechcel by si pracovať pre mňa?"

„Ja už job mám", ukázal na balvan.

„Toto by bolo dosť podobné. Ak to chápem správne, furt sa snažíš a tesne pred koncom sa to do..."

„Presne."

„A presne také isté, ti aj ponúkam. Budeš mať na starosti, aby "Jeho" pohár, nebol nikdy prázdny." Syzifos neveriacky zamrkal na dekrét. „Čo je?"

„Neviem čítať."

„Predpokladám, že ani písať..." Zavrtel hlavou, že nie, tak som mu dekrét prečítala a otlačila naň jeho prst. Do blata som mu ho strkať nemusela. Mal ho špinavý dosť. „Skvelé. Dám ti vedieť, kedy začínaš. A dovtedy si ten balvan lepšie stráž. Tuto Flufy si rozdrvil nôžku". Poškrabkala som Flufy za všetkými šiestimi uškami. Začínala som byť unavená, tak som sa vrátila na hrad. V jaskyni ma, ale zdrapila za ruku...

„Čau, som Angelique, kráľovná démoník. Nejdeš na drink?"

Hm. „Idem." Angelique bola hotová studnica poznania. Za dve hoďky som už vedela o pekle všetko. Rozposlala som netopiere. Vraj poštové holuby, ani sovy v pekle nemajú. Neva. Netopiere sú milunké. Jeden odletel za Sebastiánom. Potrebovala som od neho, aby mi našiel opustený bar a od Poppy bylinky, čo sa hodia do drinkov.

Na Angelique som ešte otrčila dekrét a teda nevzala to moc dobre. Pokúsila sa ma zaškrtiť a ešte mi aj vyliala na hlavu môj drink. „Neva. Neboj. Raz budeme kamky. Teraz to pekne podpíš a nefňukaj. Kokos si nejaká démonika. Tak démoň, či čo to robíte."

A potom sa mi v hlave ozval strašidelný rev. Ameeeelia.

Kokos, ZOMRI a nechaj ma pracovať.