ZOMRI (Dokončené)

Zomri: Kapitola 23.

River of Sins

S Erosom som sa vrátil na Maldivy. Hell-no. Papá to tam prikryl, ako večeru v 5 hviezdičkovej reštike. Aj keď... team building, to vôbec nepokazilo. Naopak, dosť sa to tam zvrhlo. Keby som mal čas a Améliu, už žúrime s nimi.

„Eros odprac to. No tak chop, chop. Odskúšaj znovu tú svoju neriadenú strelu. A neksichti sa. Ten bordel, máš na svedomí ty." Ten blbec začal vyjednávať. Tiež chcel žúriť. Hell-of a bad moment si vybral. "Nekňuč a rob, čo ti Ares-tato kázal. Hell-o, tvoja polo-božia polo sestra je s kompletným božím psychopatom." Vyskúšal na mňa Bambi oči. Sprostejšieho boha, som snáď ešte nestretol. S Gabrielom, by mohli byť super kamky. " Mám ti zlomiť krídlo, alebo..." 

Zachránil ho Syzifos, že „Milosť nezúfajte, páči sa vaša Margarita. Slečnin recept." Skoro ma rozreval. Už som ani Erosa nepotreboval. Som ten sklenený poklopec, použil namiesto punching bagu.  

Rozsypal sa okamžite. Hell-yes. Hneď som sa cítil, tak o milimeter lepšie. „Syzifos ešte nalej. Mi ju to pripomína. Moje Satanča. Hell-MOJE!!!"

Eros upratal Gabriela. Zamával mu rukami okolo hlavy a, že „hotovo". 

„Aké hotovo? Dúfal som, že do neho prinajmenšom napicháš špendlíky, alebo mu vytrhneš srdce a dáš mu ho zjesť. Nudný Olympťan. Šááá, bež za Ares-tatom." Som mu to nemusel ani dvakrát hovoriť. Zdrhol skôr, ako mi Syzifos stihol doliať.

Vrátili sme sa s "Maldivami" do Pekla. Rozpŕchli sa predo mnou na všetky strany. Aj Kerberos už  chodil len po špičkách. Potrestal som, čo som stretol a dal smer kostol. Peklo si vydýchlo. A Hell-yes, mám labák, tak prečo nie kostol? Slúži trochu ako telefóna búdka. Jednosmerná. A zároveň obojstranná. Poznáme to všetci, že "Dear Dad, bla bla bla..." a on neodpovedá. A potom "Dear Son, bla bla bla..." a ja... jasné, že nepočúvam.  

Ale nie dnes. Dnes sa dokonca dostavil osobne. „Devlish, aj tebe lepí, že nezvládneš splniť svoj sľub? Ani si nesadaj, ideme na Olymp."

Roztiahli sme krídla a mne zazvonil mobil. Dal som prejav, ako keby mi ho napísal sám Ares. Papá si niekde v polovičke, prikryl uši a vypýtal si od Syzifosa drink. Citlivka. Thanatosovi som ešte ani do detailov nevysvetlil, čo ho čaká. Na sekundu, som zastavil svoj monológ, nech mi Syzifos môže doliať, keď sa z mobilu ozvalo.

„Hej ty, čo naše rande?"

„Piškótka???" Skoro som... To je jedno čo. „Bloody hell, kde do pekla si?"

„No asi v pekle. Olympskom. Je tu fakt pekne. Thanatosa asi poznáš... Počuj, ako zistím, že je mŕtvy? Ako, srdce mu nebije. Objala som ho.... SI HO ČO!!!  a spýtala som sa, či si môžem zobrať jeho meč. A on nič. Skúsila som aj test so zrkadielkom a tiež nič. Hmm, aj som doňho kopla a tak. Lenže ja neviem, či mu srdce predtým bilo. Ani či dýchal. Ako nehýbe sa, ale nemôže to byť..."

„Ty si zabila Thanatosa?"

„Trochu. Skúšala som nový drink. Pre teba. Keby si si to s tým rande, rozmyslel. A on ho vypil. Asi som ho mohla stopnúť, ale... no chcela som ho otestovať."

„Dobre Piškótka. To je... asi super. Vieš sa odtiaľ dostať?"

„Pristáli sme v nejakom lese. Dosť tmavom. Potom sa tam objavili dvere. Lenže tie dvere... hm..."

„Amélia?"

„No.. otvárajú sa tak nejako senzoricky. Priložil na ne ruku."

„Ideš, Zlato."

„Práve, že nejdem. Nejako ma hackol. Takže nemám ani polo-božiu silu a prsteň funguje, len na blbosti. Moment... asi mám nápad."

„NIE!!!"

„Zomri! Veď som ti ešte ani nepovedala, čo chcem urobiť."

„S radosťou aj zomriem, len si prosím ťa zapni kameru." 

„OK." Čo nasledovalo, by som neopísal ani ako treťo triedny horor. Najprv telefón umiestnila na bar, skontrolovala či mám dokonalý výhľad a... utrela prach. Moja čistotná kvetinka. Sto pro sa mi v oku zaleskla slza. Následne, Thanatosovi odtiahla jednu ruku od tela a podarilo sa jej zdvihnúť jeho meč. Chvíľu okolo meča, tak nejako baletila, niečo ako Olympská Gizele a nečakane meč pustila. Obrazovka sa... zaliala krvou. „Vieš, takto ho k tým dverám nemusím vliecť. Vezmem len tú ruku. Blew." Ozvalo sa spoza krvavej škvrny.  O chvíľu neskôr display  o niečo otrela a zakývala mi.

„Jasné Piškótka..., ani som nedýchal. Papá, ona je... najdokonalejšie Satanča, aké si/Ares-tato stvoril. Nerád to hovorím, ale ďakujem. Vieš, čo to znamená."  Syzifos sa medzi tým zahral na sekretárku a informoval Aresa. "Za dve minúty, stretko v Čiernom lese." To miesto bolo, bloody freeky devlish. Priam precpané všeličím olympským aj pekelným. Kronosmi, Hydrami, Exorcistami a ja neviem čím ešte. Proste kopou unfriendly kreatúr.

Ares-tato so svojím tatom a zlosynmi, pristáli zároveň so mnou a mojím Papá-tatom. A za pár minút, sa medzi stromami objavila Amélia. Ťahala za sebou obrovský meč a okolo nej poskakovalo... fosforeskujúce bonsaj prasa? To je jedno, pre mňa aj Tyranosaurus, ak svieti Piškótke na cestu.

Meč nechala spadnúť a rozbehla sa ku mne. Skočila mi okolo krku a my dali ten najromantickejší, najnežnejší bozk v histórii všetkých bozkov. Moje pery sa nežne dotkli jej... Hell, jasné že nič také. Žiadne jemne, nežne. Si všetci okolo museli myslieť, že ja sa ju snažím umučiť a ona mňa udusiť.

Proste náš dokonalý hell of a moment. Ešte aj kreatúry sme vyplašili. Až na jednu. Zo zeme kúsok od nás vyrástla "Vrana", v celej svojej paráde. Dala, „kra-kra, keď s tým skoro sexom na verejnosti skončíte, je tu taký malý problém." Poľutoval som Hádesovu ženu. Ak Hádes náš nežný bozk považoval za sex, chudera Persefona.  Ale aj tak som dal krídla. Lenže on tabuľku nevyrušovať, vôbec nerešpektoval. FB mi zaklopal na krídla.

Aj keď nerád, som sa nejako odtrhol od Satančaťa. Nie celkom, samozrejme. Nechcel som riskovať, že ma... to je jedno čo plus zomri. Aj keď určite by to bolo devlish. Len som zdvihol hlavu a Hell-no...