ZOMRI (Dokončené)

Zomri: Kapitola 15.

Pekelný Olymp

Amélia bola tá najnudnejšia ženská, akú som v posteli mal. Ona proste len SPALA. Celú noc. Nič. Ani sa nepohla. Teda pohla. Zakaždým, keď som ju prikryl, tak sa odkopala. ˶Zamrzni. Syzifos, nalej a po zvyšok noci, prikrývaš ty." O hodinu dosiahla, čo chcela. Umrel som. Od nudy ... Normálne som ZASPAL!!! Hell-no no no no no!

Ráno dala svoje nevďačné, "očarujúce", drzé ja a odplížila sa do Pekla. Asi nebola ranný typ. Neva. To zmeníme. Neskôr. Zatiaľ som si užil ten skvelý nápad s posteľou v kine. K drinku som si nechal naservírovať aj raňajky a pustil si film. Som ho nestihol dopozerať. Furt niekto otravoval. Vraj taká zásielka a hentaká zásielka. ˶Hell-o. Nič som si neobjednal. Amélia? No super. Čo len chce. Cobaina, Coco a Clash? Pre mňa za mňa, aj celý ten filharmonický orchester, čo dorazil včera. A nech mi zariadi kino bar."

Celý deň sa niekde ponevierala, a odporná bola, aj keď ja som bol taký milý, až som z toho mal závrate. Som sa jej len celkom jemne spýtal, či by nemala momentík. Lenže ona že, nie. Hell, toto mi nerob. Lebo ťa tuším zaškrtím a s kým sa potom ožením? Drzaňa pekelná. Plus vytočená Coven Rada. Ale premohol som sa a splnil jej želanie... Pri každom jednom som si predstavil, že je to ona.

Našiel som ju, ako vyjednáva so Sebastiánom, že s ním pôjde až na kraj sveta.

˶Nič také. Asistovať budeš. Urobíme inventúru môjho lieho-vínového skladu." Vedel som, že to znelo divne, ale blbé Harpye nič kreatívnejšie nenapadlo. Tak sme sa pofľakovali medzi fľašami a Syzifos s nami. Inventúra bez ochutnávky, to by nešlo. Amélia bola aj na Améliu moc ticho a dokonca si vypýtala jeden drink aj pre seba.

Hmm. ˶Syzifos dones Chateau blablabla, z tej sekcie "LEN PRE LUCIFERA", pod ktorou je táká lebka s prekríženými kosťami. A potom zmizni. Slečnu si odtiaľto, obslúžim sám." Prikúzlil som pre nás hojdačku a podal Amélii jej pohár. Nesklamala. Trochu si odpila a hell-yes, skoro sa dostala do neba. Odpila si znova... No moment. Toto nie je tvoje jahodové smoothie. Pomaly. Nelej to do seba ako vodu, ty Neznaboh. Tie komentáre som si nechal len pre seba, rozhodol som sa byť za gentlemana.

˶No tak, vyklop čo máš za problém."   

˶Nešiel by si... zajtra so mnou?" Spýtala sa potichu a hypnotizovala popritom svoj pohár. Asi aby sa znovu naplnil. 

Moment, dolial som jej s nepredstieraným nadšením.  ˶Devlish, Amélia... ty ma voláš na rande?"

˶Nie. Ten znechutený výraz si mohla odpustiť. Normálka, som jej za to vytrhol ten pohár z ruky. Nie na rande, na Olymp. Vraj sa tam nejako zmením a..."

˶Chceš tam niekoho z Pekla, ak by to bolo moc zlé."

˶Možno." Vrátil som jej pohár.

˶Hmm, moment... Ak sa pýtaš mňa, predpokladám, že Sebastián, Angelique a Bruce už odmietli..." Pohár som jej znovu zobral.

˶Možno."

˶Prepáč Devlish-pie, ale nie som žiadna last option..." Ona si vôbec neuvedomovala s kým sa baví. Ma naštvala.

˶Dobre." Vstala.

˶Ako to, že dobre?"

˶Ešte som sa nestihla spýtať Marlowa."

˶Idem."

˶Aha, tak dík." Asi milimeter sa usmiala, namiesto toho, aby ma z úprimnej vďaky objala a ja neviem čo všetko ešte. ˶Letenka parkuje vonku a odchádzame o 10tej." Jemne kývla hlavou a odišla preč. Nedokončená inventúra ju absolútne netrápila. Ani mňa. 

˶Syzifos, kde sme to prestali?"

Olymp bol, whaaahaa Devlish. Si potrpia na show, títo Olympťania. Som si myslel, že sme dorazili na rozdávanie Oskarov. Naše Olypolimo zastalo najprv pred nejakým portálom, cez ktorý sme prešli. A... Satanča aj ja sme boli zrazu nahodení, no ako na... Oskarov. Mňa "to" len nahodilo do smokingu, ale Amélia sa zmenila celá. Vedľa seba som mal zrazu "all the hell wants". Vražednú Gisele.

Na  Aresovom mieste, ju zamknem tak pod milión zámok a ešte jej pred dvere postavím aj Krakena. Z večnej odutej osemnástky bola bohyňa. Netuším čoho, ale veľmi veľmi .... Hell-yess! Hmm. ˶Kde sú kokteily?" 

˶Žiadne kokteily, zazrel Ares a WTF tu robíš ty?" Amélia sa medzitým niekam vyparila. 

˶Hell-o, Hell-o Ares, aj ja ťa rád vidím. Amélia len nechcela ísť na túto žúrku sama."

˶Akú žúrku? Toto je jej prijímacia ceremónia."

˶Hell-no..."

˶Lucifer obávam sa, že toto už neovplyvním."

˶No Hell... Vie čo ju čaká? To už okolo mňa stála svorka Sparťanov a odprevádzali ma do Arény. Obrázok hore. Žiaľ nečakalo ma VIP miesto v hľadisku, ale rovno na javisku. Priviazali ma o stĺp, ale našťastie Ares zariadil, aby mi nechali jednu ruku voľnú a ešte mi aj priniesli drink. 

˶Samozrejme že nie... Nebudem predsa desiť vlastné dieťa. Navyše bude mať zakryté oči, takže ani nebude vedieť, koho..."

˶No no no hell..."

˶Sorry Lucifer."

˶To tvoje sorry, si môžeš strčiť vieš kam." 

˶Veď ti neodsekne hlavu. Len ťa prebodne. Podľa mňa je veľká šanca, že to prežiješ. Tak ju prosím ťa nestresuj, blbými rečami." 

˶Tak to by ma fakt, ani nenapadlo. Stresovať ju pri tom, ako do mňa bodá, tým svojim mečiskom." 

˶Prišiel si s ňou, takže si jej obeta. Tvoja chyba."

˶Ako inak. Všetko je vždy, len moja chyba. Prevrátil som očami. Inak tie oči, bude mať zaviazané stále? Ares prikývol. Takže je šanca, že netrafí."

S pohľadom, taký blbý nemôžeš byť ani ty, zmizol a spolu s ním aj všetci Sparťania.

Po stranách vyšľahli obrovské plamene, asi na rozlúčku a potom sa oproti mne objavila Amélia. V ruke mala nie Aresov, ale svoj vlastný meč. Oči mala previazané bielou páskou, čo by za iných okolností vyzeralo devlish sexi. Vlastne aj teraz. Neviditeľný čašník mi dolial. 

Amélia sa pohla smerom ku mne. Asi meter predo mnou zastala.

WTH? Veď som ju nestresoval. V pokoji som si užíval svoj drink a čakal Zomri.  Aha, tak to bola len dramatická pauza. Rozohnala sa mečom a...

a... sa dozvieme v nasledujúcej časti :)