Všetci sa na tento deň len sťažujú. Hana nadáva od rána na kŕče v žalúdku, Lenka na štvorku (alebo ako ju voláme my „pekná známkaˮ) z matematiky a Rita od rána niečo hľadala v taške.
Posledné dve hodiny sme mali voľné. No teda voľné ako voľné. Museli sme všetci povinne sedieť na tribúne.
Keď som chodila s Paľom, milovala som to nadšenie z hry, ten adrenalín. A po zápase to bolo ešte lepšie! Všetci hráči brávali svoje priateľky na rôzne párty, posedienia. Jednoducho sme boli ako jedna veľká hokejová rodina. S hráčmi sme prežívali víťazstvá aj prehry. A to nie len na ľade, ale aj vo vzťahoch a v posteli.
Ale toto všetko je preč. Jeden prešľap a... Všetko sa to rozplynulo ako ranná letná hmla.
Hnev všetkých divákov bol po dnešnom zápase prehrali. Dôležitý zápas v ktorom sa malo ukázať, ktorá škola má najlepších hráčov. Predsa nemôžeme vždy len vyhrávať. Keby to tak bolo, nikdy by si ma potom Marko nevšimol. Túžila som po jeho pohľadoch a v mysli som mala len to aké sú jeho pery sladké a dotyky nežné. Nevnímala som to, čo sa deje okolo. Prežívala som každý jeden jeho pád. Úder, ktorým ho súper prirážal o mantinel som cítila. Krv, ktorá mu stekala po rozbitom obočí, akoby aj mne tiekla po tvári. A keď strelil gól...
Po ďakovačke a zápase sme s dievčatami nevyšli ako vždy, ale sme ostali. No ja, Rita a ďalšie dve kamošky ktoré boli ako sestry, Lenka a Hana. Vybehli sme na ľad a šmýkali sme sa ako malé deti, ktoré nikdy neboli na ľade. Zrazu sa mi však jedna noha pošmykla a druhú som už videla vo vzduchu. Privrela som oči a čakala som tvrdý pád. No neprišiel...
V poslednej chvíli ma zachytili dlane. Padla som mu priamo do náručia. Otvorila som oči a zaklonila som hlavu, aby som videla svojho záchrancu.
Bol to on. Marko mal na sebe dres a na tvári širokánsky úsmev. Opäť som sa utápala v jeho očiach. Stehy po dnešnom zápase ho robili ešte krajším.
-Si v pohode?- nežne sa opýtal.
-Hej.- zasnene som povedala.
V jeho náručí som spočívala asi tri minúty, a potom pozrel na mňa a opýtal sa:
-Niežeby si bola ťažká alebo čo, ale postavíš sa ešte dnes?
Dofrasa! Najlepší moment v mojom živote a taký trapas! To sa môže stať len mne.
-Uhm, hej, počkaj. – opatrne som sa pozviechala.
Pozrel na mňa a očami si ma premeral. Prehrabol moje hnedé vlasy, ktoré mi siahali presne po plecia. Predstavila som si, ako sa ku mne nahne a nežne ma pobozká, nie ako Paľo. Jeho pery som už skoro cítila, keď zrazu...
-Hej Marko, ideš?- zakričal jeho tréner.
-Hej.- dodal a rozbehol sa smerom k mantinelu. Pošmykol sa, no ustál to.
Lenka ma potiahla za rukáv.
-Vstávaj Šípová Ruženka!
YOU ARE READING
Love on ice
RomanceČo majú spoločné tanec, hokej a láska? Viac ako si myslíš! Je to dokonalá súhra tiel, duší i mysle Tanečníčka Klára študuje v treťom ročníku na športovom gymnáziu a je vo vzťahu s bývalým hokejistom Paľom, no tajne miluje iného hráča. Je láska skuto...