Love on ice

4. časť

 -Paľko, rada by som bola s tebou, ale musím sa učiť. O rok mám prijímačky na právo. Musím sa učiť dejepis. Vieš ako som s ním na tom. Nemysli si, že ťa neľúbim, ale škola je škola a moja budúcnosť je sľubná. Mám skvelé výsledky nie len na pôde našej školy...- povedala som s pokojom v tvári, no v duchu som vnímala absurditu toho celého.

-Hana, fakt si myslíš, že keď mu to takto poviem, tak to pochopí?- ironicky som na ňu pozrela.

-Ja myslím, že hej.- Hane sa vykúzlil úsmev na perách.

-Fajn, ale uvedomuješ si, že jemu je vzdelanie ukradnuté?- ozvalo sa z dverí. Rita stála opretá o zárubňu a miešala si kávu v hrnčeku.

Donútilo ma to zamyslieť sa. Vykrútila som ústa a zvráštila som čelo.

-Ani nemysli na to, že to teraz neukončíš. –vyhŕkla Lenka a krútila hlavou.

-Lenka má pravdu. Musíš to skončiť. – pridala sa Rita a odpila si z kávy, ktorá rozvoniavala na celú izbu.

Sadla som si na parapetu a dívala som sa vonku. Dažďové kvapky pomaly bubnovali melódiu. Akoby sa snažili o rytmus môjho života. Života, ktorý sa poberal... Do neznáma! Ako tie kvapky. Počítala som jednu po druhej. Kopírovali tlkot môjho srdca, ktoré patrilo...

-A čo ak k nemu niečo cítim?- šepla som.

-Čo cítiš?- Lenka prišla ku mne.

-Neviem, ale očividne je to silnejšie ako ja sama.

Potrebovala som chvíľočku, aj malú na premýšľanie. Po rozume mi behali rôzne nápady a myšlienky.

-Choď sa schladiť.- pohladila ma po hlave Hana. Mala pravdu, v sprche sa najlepšie uvažuje nad životom (teda, hneď po záchode).

Pustila som horúcu vodu. Kvapky stekali po mojom tele a prebodávali moje rany ako žiletka. Každá a jedna rana mala svoj príbeh. Tak ako ja a Paľo.