Epilóg

173 6 0
                                    

- Posledná škatuľa?- opýtal sa ma Marco. Usmiala som sa a kývla som. Prišiel ku mne a pohladkal mi bruško. 

-Princeznička, hádam si maminku netrápila.- sklonil sa a povedal Alexii, na ktorú sme sa všetci neskutočne tešili. Pozrel na mňa a pobozkal ma. Každý bozk, ktorý mi dal bol ako ten prvý. Dokonalý, nádherný a podlamovali sa mi z neho kolená. Áno, ešte stále! Skutočne to bola pravá láska. 

Poskladala som detské tričká zo škatule do komody v detskej izbičke. Boli v nej dve postieľky. Marco sa obhliadol a prišiel k jednej.

-Tu je môj šampión!- usmial sa na Mikolasa a vzal ho na ruky. 

-Tata!- nadšene zakričal Mikolas a zasmial sa. Zohrialo ma pri srdiečku. Mal rok a pól. Títo moji dvaja chlapci boli to najlepšie rozhodnutie v živote, aké som mohla vykonať. 

Spoločne sme žili vo Fínsku. Konkrétne v Helsinkách. 

Obaja sme  stihli aj odmaturovať. Ja vďaka spojeniu dvoch ročníkov a Marco vďaka hokeju (sám to tak tvrdil, i keď ja si to nemyslím). 

Pochopím, ak ma odsúdite za to, že pred dvadsiatkou čakám druhé dieťa (a teraz viem, kto je otcom). Ale bolo to najlepšie, čo ma v živote stretlo! 

Love on iceWhere stories live. Discover now