20. časť

111 4 0
                                    

Adrenalín v žilách som mala prudko zvýšený. Nevnímala som čo sa dialo. No vedela som, že som v bezpečí. Vďaka Marcovi.

Marco pozeral dolu na schody, či nás niekto neprenasleduje. No v hoteli bolo ticho. Zábava bola dávno ukončená a každý si už spokojné odfukoval v izbe.

Otočil sa, aby sa pozrel na horné schodisko. A vtedy som využila situáciu. Rozbehla som sa k nemu. Zastala som tesne pred ním natoľko, že naše špičky sa dotýkali. Moje ruky sa nečakane uhniezdili na jeho šiji. Nahla som sa, čím som sa postavila jemne na špičky a moje ruky si ho pritiahli bližšie k perám. Každá a jedna bunka vo mne po ňom túžila. Všetko dokonalo pracovalo. Moje a jeho pery boli opäť jedno.

-Hádam mi teraz neutečieš? - jemne sa pousmial. Jeho tvár po dlhej dobe zaplavila neopísateľná radosť. Konečne bol spokojný. A ja tiež.

-Neboj sa.- zasmiala som sa. Pre istotu sa obzrel na obe strany. Vzduch bol čistý. Jemne mi pohladil vlasy a jeden pramienok si omotal okolo prsta. Stáli sme oproti sebe a len sme sa dívali jeden druhému do očí. Bol to pohľad nekonečne hlboký. Videla som v jeho očiach celé nebo i more. A keby som sa veľmi posnažila, našla by som tam aj podstatu môjho bytia.

Konečne mi to došlo.

Paľo v mojom živote nič neznamená a ani neznamenal. Láska zo strachu? Som hlúpa. Musím to s ním už nadobro skončiť!

- Si taká krásna. - z jeho dotykov má hrialo nie len pri srdci ale všade. Tak príjemne. Bolo to teplo, ktoré som celý život hľadala a ktoré mi chýbalo. Akoby zaplnil prázdnotu a všetky moje zranenia a bolesti. Či už to, že sa o mňa biologický otec nestaral. Alebo prísnosť môjho otčima. Jednoznačne aj nátlak zo strany matky. Šikanu, ktorou som si aj ja prešla a vyvrcholila pokusom o samovraždu. A nehovoriac o priateľovi tyranovi. Všetko v ten moment záhadne zmizlo. A to len vďaka Marcovi.

-Milujem ťa!- vyhŕklo zo mňa a do očí sa mi vtisli slzy šťastia.

-Odpusť mi, prosím...

- Psst!- prerušil ma a prstom mi prešiel od nosa po bradu. Tú mi potom dvihol a pozrel sa mi do očí.

- Aj ja ťa milujem. A som šťastný, že to počujem aj od teba. Oplatilo sa počkať.

Potom ma chytil za ruku a kráčal k dverám izby. Predbehla som ho a vyskočila som. Moje nohy sa usalašili na jeho páse. Jeho ruky ma chytili pevne za zadok. To vzrušenie bolo neopísateľné. Pozreli sme sa jeden na druhého. Obaja sme vedeli ako to skončí.

Oprel ma o dvere a vášnivo ma pobozkal. Moje ruky zablúdili do jeho vlasov a tie jeho si ma pritlačili bližšie k sebe až kym som nepocítila tlak.

Vášeň má tak ohlušila, že som nezapočula kroky zo schodov. Ale hokejista, na ktorom som visela ako opica, bol pohotovejší. Vytiahol svoj šikovný jazyk z mojich úst a jednou rukou otvoril dvere, o ktoré ma pritlačil.

Opatrne ale rýchlo vošiel dnu a zavrel dvere.

Love on iceHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin