Love on ice

16. časť

Tak ako každý rok ockova firma podnikla víkendový pobyt. Boli tu všetci jeho zamestnanci a ich rodiny. 

Keď sme vystúpili z auta, do nosa mi udrela vôňa horského vzduchu.

Vošla som do haly. Karolínka ma ťahala na eskalátor. 

-Kaji? Dáme si súťaž?- so smiechom som jej navrhla.

-Kto bude prvý hore?- vyhŕkla a rozbehla sa po schodoch. Utekala som za ňou. Chcela som jej nechať dostatočný náskok. Sledovala som schody a keď som vyšla na posledný, do niekoho som vrazila. 

Dvihla som hlavu.

-Marco?- neveriacky som zvráštila čelo.

-Klára!- zvolal na mňa otec. Snažila som sa mu vyhnúť, no nešlo to, lebo aj on sa snažil mne. Obišla som ho a otočil sa za mnou.

-Tu máš kľúče od izby. S Karolínkou máte spoločnú izbu a máš ju na starosti.

Nenamietala som, len som prikývla. 

-Slečna Klára, poprosím vás váš občiansky preukaz a tu je váš kľúč. Izba 220. Druhé poschodie, posledná izba vpravo.- usmiala sa recepčná. Chytila som Karolínku za ruku. Veci sme mali zbalené v cestovnej taške. Dvihla som ju zo zeme a chcela som ísť. Ale niekto ju držal.

Pozrela som ponad plece.

-Pomôžem ti s tým.- rázne dodal Marco.

-Pomôžem si sama.

-Trvám na tom!- dodal skalopevne. Nemalo zmysel odporovať. Pretočila som očami. Všetci traja sme sa štverali na druhé poschodie. 

-Karolínka, bež nájsť tú izbu.- usmiala som sa na ňu. Otočila som sa na Marca:- A ty tu čo robíš?

-Moja mama je sekretárka tvojho otca.- zasmial sa. Netušila som to. 

Do špinavého biznisu svojho otca som sa neplietla. Teda, otca ako otca. Nie je to môj biologický otec. Mama bola tehotná, keď ju môj pravý otec opustil. Zľakol sa zodpovednosti. No a moja mama sa po pár týždňoch zaľúbila a on si ju vzal. Prišla som na to, že otec je ten, ktorý sa stará a nie kto je darca spermií. 

-Mám ju! Mám ju!- vykríkla šťastná Karolínka. Akoby vyhrala lotériu. Vybrala som z vrecka kľúč. 

Išla som si vziať tašku a moja ruka sa stretla s Marcovou. Otočila som sa k nemu.

-Nemohli by sme začať od znova?- pozrel na mňa so psími očami. 

Bolo mi jasné, že ak by sa o tom dozvedel Paľo bolo by po nás. Ale čo oko nevidí, to srdce nebolí.