Love on ice

25. časť

Po pár dňoch ma prepustili domov. 

Sedela som v izbe a premýšľala som o Paľovi, keď mi zrazu zazvonil telefón. Sama som neverila tomu, čo som videla. Áno, volal mi on. Nechala som zvoniť, ale potom mi to samozrejme nedalo. Zodvihla som a na druhej strane nebol on... Život, osud, náhoda (pomenujte si to ako chcete) vlastne urýchlili moje myšlienky o našom rozchode.

Vystúpila som z auta jeho rodičov. Prišli pre mňa a vzali ma na cintorín. Vonku mrholilo ale dáždnik mi nebolo treba. Zamierili sme do urnového hája.

Jeho mama potrebovala oporu. Okrem Paľa nemala iné dieťa. Úplne sa zosypala. No viac už nikomu neublíži. Jeho mama vedela čo sa stalo. Polícia jej to vyfarbila dokonalejšie ako by som to urobila ja. Výsluchu som sa samozrejme musela aj ja podrobiť.

Na pohrebe bol aj celý tím. Marko na mňa celý čas hľadel, ale teraz mu v tom nik a nič nebránilo, aby tak robil na verejnosti. Lenka mi bola morálnou podporou, i keď došla neskôr. Dosť mi to pomohlo.

Zrazu mi bolo všetkého ľúto. Spomenula som si nato, aký bol Pavol, keď hral hokej, ako ho vyrazili a ako sa zmenil.

Nebyť vyhodenia, nič by sa nestalo... Nebola by som taká utrápená. Lenže Marcové pohľad mi dodával sebavedomie.

S Lenkou som sa chcela sama prejsť. Potrebovala som len ju.

-Hej baby, kam idete?

Pokračovali sme v konverzácií. No Marco mi poklepal po pleci. Otočila som sa.

-Marko, ja idem domov.- odvrkla som nevrlo.

-Nechám vás.- povedala Lenka a odišla.

-Hodím ťa domov alebo na intrák?- dvihol obočie.

-Pôjdem pešo.

-Odprevadím ťa.

Nakoniec sme išli na internát. Keď sme stáli pred ním, potmehútsky sa ma spýtal:-Neskočíme niekam na večeru?

-Neveríš mi?- zastal a neveriacky sa ma opýtal.

-Verím, ale...

-Ešte ti nedošlo, že ja nie som Paľo?- povedal podráždene a nechápavo na mňa pozrel.

-Zas si to zle pochopil.- zasmiala som sa.

-Už dlho si sa na mňa tak pekne neusmiala.

Teraz som ho mala definitívne v moci. Prakticky mi ležal pri nohách. A opäť by nám v tom nebránil nik. Mohli sme náš vzťah uverejniť. No bol v tom malý háčik...