Lawfully in love.

1

,,Nechce sa mi tam ísť," povzdychol si Jungkook unavene.

,,Je to len prejav pred papalášmi. Prekrútia nad tebou očami a pôjdeme sa najesť," usmial sa na neho Hoseok - jeho najlepší priateľ.

,,Keď som debutoval ako spevák, nikto mi nepovedal, že budem musieť rozprávať na pôde OSN o globálnych problémoch sveta," zamrnčal Jungkook a ohrnul spodnú peru.

Dnes ozaj nemám náladu na ľudí.

,,To dáš! Ber to pozitívne - aj tak ťa nikto nebude počúvať," potľapkal mu po pleci jeho kamarát a Jungkook sa pousmial. Zhlboka sa nadýchol a venoval zrkadlu posledný pohľad. Nikdy nebol spokojný zo svojím zovňajşom a dnešok nepatril medzi výnimky. Vzal do rúk papier, na ktorom mal napísany svoj prejav, nad ktorým sa trápil pár sní dozadu. Žalúdok mal obráteny naruby a hlava sa mu krútila. Toto bolo iné ako na koncerte. Na koncerte mohol byť sám sebou. Teda, aspoň väčšinou.

Posledné úpravy a ide sa na to.

Zrazu tam stál. V miestnosti plnej ľudí, ktorý zastupovali rôzne krajiny, mali rôznu farbu pleti, rozprávali rôznymi jazykmi. Jungkook bol určite z nich najmladší, čo ho ešte viac znepokojilo. Zhlboka sa nadýchol a spustil. Rozprával o sebeláske, plastoch v oceánoch či korupcií, ktorá vládla v dnešnému svetu. Po prvých troch vetách stres opadol a Jungkook zostal viac uvoľnenejší.

,,... Možno som včera urobil chybu, ale moje ja zo včera ostáva mojím ja naďalej. Dnes som kým som so všetkými chybami. Zajtra budem možno o trošku múdrejší a to som tiež ja. Ľúbte sami seba. Ja sa k týmto slovám pripájam. Ďakujem."

Prejav prekvapivo zožal veľký potlesk, čo Jungkooka len povzbudilo a vyčarilo mu drobný úsmev na tvári. Zišiel dole, medzi neznámych ľudí, ktorý sa na neho usmievali a podávali mu ruky. Priali mu do života len to najlepšie a radi by ho spoznali bližšie.

Hm, ale ja vás nie. Politika nie je moja parketa.

,,Pekný prejav," povedal hlboký hlas , za ktorým sa Jungkook otočil.

Hlas patril vysokému mužovi, ktorý mohol byť len o pár rokov starší než on. Mal tmavomodrý oblek a blond vlasy. Bol kórejčan, rovnako ako Jungkook. A veľmi pekný kórejčan.

,,Ďakujem," uklonil sa Jungkook.

,,Som Kim Namjoon. Pracujem na pôde OSN. Konkrétne v pobočke v Kórei," povedal a podal Jungkookovi ruku, ktorú on ochotne prijal.

,,Jeon Jungkook, veľmi ma teší, pane."

,,Na to, že ťa žerú tínedžeri po celom svete si veľmi vyspelý a máš skvelé názory! Dosť sa podobajú tým mojím. Viem, že máš asi dosť nabytý program, ale keby si chcel, rád sa s tebou pozhováram pri nejakej večeri. Samozrejme, v našej rodnej krajine," usmial sa Namjoon a podal Jungkookovi lístok, na ktorom bolo napísane jeho číslo.

,,Ďakujem za pozvanie. Budem o ňom uvažovať," usmial sa Jungkook.

Tss, nebudem.

,,Tak teda, rád som ťa spoznal. Teraz, ma ale ospravedlň, čaká ma ešte jedno rokovanie a potom sedemnásť hodín letu domov. Dúfam, že sa ešte uvidíme. Kookie~" uklonil sa Namjoon a odišiel.

Jungkook tam ešte chvíľu vyjavene stál.

Z tranzu ho prebudilo až vibrovanie jeho mobilu, ktorý mal vo vnútornom vrecku saka.

Sunshine: dúfam, že je aspoň pekný, keď sa kvôli nemu ukracuješ o New York a úžasné jedlo, ktoré som ti kúpil. Pohni!

// Ahoj! po dlhšej dobe je tu nový príbeh. dúfam, že vás zaujal a bude sa vám páčiť.
Tanny