Lawfully in love.

4

Jungkook bol nervózny. Namjoon mu už neodpísal a on vedel, že to nebol len vtip. Veď prečo by Yoongi rešpektoval všetky jeho fóbie, však?

Poviem Jiminovi, aby mu zatrhol minimálne na týždeň sex!

Jungkook skoro vykríkol od ľaku keď zazvonil zvonček pri dverách. Prehrabol si vlasy a šiel ku dverám, ktoré opatrne otvoril.

,,Vráť mi moje deti," zamrlal Yoongi a vošiel dnu.

Veď ako doma, však?

,,Nemáš si ich u mňa zabúdať," povzdychol si Jungkook a znovu sa otočil ku dverám, kde stál on.

Namjoon sa milo usmieval a hľadel na Kooka, ktorému do tváre stúpala červeň.

,,P-Poď dnu," pípol Kook potichu a Namjoon bez slova vošiel dnu. Trochu sa obzrel po byte, ktorý bol menší než si predstavoval. Pri tej všetkej sláve, čo Jungkook mal, očakával veľký priestranný byt alebo rovno celý dom podobný tomu, aký má Yoongi.

Jungkook sa postavil vedľa neho a nervózne si prehrabol vlasy.

,,Vadím ti tu?" spýtal sa Namjoon a nepúšťal z neho zrak.

,,Nie, to nie. Ale-" jachtal Kook, ale Yoongi mu skočil do rečí.

,,Má paniku z cudzích ľudí a nerád si ich púšťa k sebe. Divím sa, že sa ešte nezosypal," dopovedal a Kook zlomene sklopil pohľad.

Tak a je to vonku.

Namjoon prebodol Yoongiho pohľadom. Yoongi pochopil, že to prehnal. Pozrel na Kooka, ktorý sa stále díval do zeme a hral sa so svojími prstami.

,,Prepáč, Kookie," povzdychol si Yoongi a chytil ho za rameno. No, Kook sa odtiahol.

Žiadne dotyky.

,,Mali by ste ísť," povedal potichu a obaja chlapci pochopili, že už nie sú vítaní. Namjoona to zamrzelo. Chcel Kooka objať a chrániť ho pred všetkými ľuďmi sveta. No, teraz sa zmohol len na smutný úsmev a odchod z Kookovho bytu.

,,Bude v pohode," zamrlal Yoongi, keď si obaja sadli do auta.
Kook si medzitým ľahol do postele a zotrel slzu, ktorá mu stekala po líci.

Čo si teraz o mne pomyslí? Určite som pre neho divný.

Veď ja som divný.

Prečo ma vôbec trápi, čo si on o mne myslí?

Môže mi byť jeho názor ukradnutý!

Tok myšlienok mu prerušil zvuk prichádzajúcej správy.

namjoon: prepáč mi.

jungkook: za čo?

namjoon: že som to nespoznal hneď. mal som si to všimnúť už keď sme sa poprvýkrát stretli.

jungkook: ľudia, ktorí si to nezažili to nespoznajú, skoro vôbec. pár ľudí z môjho okolia to nevie dodnes.

namjoon: veď práve, Kookie. ľudia, ktorí si to nezažili to nespoznajú...

jungkook: počkať... čiže ty?

namjoon: ako dieťa som nezniesol dotyk ani vlastnej matky, nie to ešte cudzej osoby. ale dostal som sa z toho.

jungkook: ako?

namjoon: nácvikom. ak chceš, naučím ťa to.

jungkook: áno, Namjoon. nauč ma zniesť dotyky ľudí.

No, Jungkook chcel napísať niečo úplne iné.

Áno, Namjoon. Nauč ma zniesť tvoje dotyky.

//ako sa vám to zatiaľ páči?