13

467 42 2
                                    

Namjoon bol napjatý, nervózny a smutný. Bol smutný lebo roky driny ho dnes výjdu zbytočne, ale nemohol dopustiť aby jeho práca mala dopad na jeho lásku.

Akoby už teraz nemala, však?

Predtým, ako vsťupil do hlasovacej miestnosti vybral mobil a poslal Kookovi krátku správu.

namjoon: keď sa zobudíš, nič sa nezmení. stále to bude rovnaké. no, robím to pre teba. nezniesol by som tvoje trápenie. milujem ťa, Kookie. dúfam, že to pochopíš.

Vošiel do miestnosti a mobil schoval. Bolo to zvláštne. Roky za niečo bojujete, chcete aby váš názor rešpektovali, ale potom vás niekto zaženie do slepej uličky a vy neviete výjsť von.

Bolo to smutné, bolo to tragické.

Namjoon si sadol do svojho kresla a vytiahol z vrecka prehlásenie, ktoré mu napísal Tae. Nenávidel toho hajzla. Keby mohol, tak by mu vystrelil mozog. No, to nemohol spraviť.

Možno v budúcom živote.

Hlasovanie začalo a Namjoon mal všetko v spomalenom zábere. Bolo mu zle zo všetkýchm vrátane seba. Šesťdesiat minút sa zmenilo na šesťdesiat rokov.

Zrazu bol koniec a Namjoon sa cítil unavený. Vyšiel pred budovu, na čerstvý vzduch, a opäť si zapol mobil.

jungkook: sú toho plné správy i internet.

jungkook: Taehyung, však?

jungkook: príď domov. potrebuješ teraz niekoho, aby bol s tebou.

jungkook: či už tvoje rozhodnutie alebo jeho, stále ťa milujem.

Namjoon si vydýchol, ale jeho telom neprešla vlna úľavy, ktorú očakával. Skôr naopak. Jeho telom prešla nevysvetliteľná vlna hnevu.

Odignoroval ju.

Nasadol do svojho auta a pobral sa za Kookiem, ktoré ho tak strašne potreboval. Alebo nepotreboval?

,,Láska!" usmial sa Kook a objal svojho, o hlavu vyššieho priateľa, ktorý mu objatie sotva opätoval.

Spoločne si sadli na gauč a Jungkook sa oprel o Namjoona.

,,Joonie, nič si z toho nerob. Mrzí ma, že si to musel spraviť. Tak hrozné veci, ktoré si povedal, by si ty určite nikdy dobrovoľne nepovedal. Každý kto má IQ nad deväťdesiat pochopí, že to nebolo z tvojej hlavy. Ale ďakujem. Ďakujem, že si to kvôli mne spravil," povedal Kook a Namjoon sa postavil.

Hneval sa.

,,Áno, spravil som to pre teba. To kvôli tebe som sa vzdal svojho sna! Kvôli tebe som si teraz pobabral kariéru! Lebo veľký Jeon Jungkook je slávny spevák, tak teraz musíme okoalo neho chodiť po špičkách! Nedajbože, že by sme sa ho dotkli! A čo ja?! Uvedomuješ si v akej som ja situácií?! Že teraz to môžem rovno ukončiť a ísť niekam doriti! Všetko kvôli tebe! Keby som sa ti v tedy neprihovoril, tak by mi bolo lepšie," odfrkol si Namjoon a prebodol pohľadom Kooka, ktorý sa len usmial.

Bol to ten úsmev, kedy sa vám do očí nahrnú slzy a vy len dúfate, že sa v tú sekundu nezrútite.

,,Vieš, kde sú dvere?" spýtal sa potichu Kook.

,,Viem, prečo?" spýtal sa Namjoon.

,,Tak ich otvor a vypadni," pozrel mu do očí Kook a Namjoon poslúchol.

No, hneď ako dvere zavrel si uvedomil, čo vlastne spravil.

Lawfully in love.Where stories live. Discover now