2

633 60 2
                                    

Kook bol nazad už pár dní. New York ho ako mesto nejak extra neuchvátilo, ale zato ho uchvátil on. Ten, ktorý sa mu prihovoril. Stále počul jeho hlas a pred očami mal sa mu mihal obraz jeho orieškových očí.

Čo to so mnou je?

V rukách stále premŕval papierik, ktorý mu dotyčný podal. Chcel mu napísať, ale nebol si istý či je to dobrý nápad.

,,Je ti jasné, že sa chováš ako pojašená pubertiačka," zamrlal Hobi, ktorý ho už hodnú chvíľu pozoroval.

,,Že mi to ty hovoríš," povzdychol si Jungkook a lístoček položil na stôl. Hobi ho hneď uchmatol a začal študovať.
Jungkook tomu nevenoval pozornosť až do momentu, keď po ňom hodil Hobi, Kookov mobil.

,,Poďakuješ sa mi neskôr," usmial sa Hoseok a odpochodoval zo štúdi, kde Kook trávil posledné dni.

Jungkook sa nechápavo pozrel na displej a takmer zinfarktoval.

me: ahoj, to som ja Jungkook. stretli sme sa v NY.

,,Pripomeň mi, že si mám zmeniť heslo!" zakričal po ňom Jungkook hoci vedel, že ho Hobi nemôže počuť. Povzdychol si a uložil si Namjoonov kontakt. Mobil uzamkol a lístoček si schoval pod klávesnicu počítača. Pretrel si oči a znovu sa začal venovať práci.

Mobil sa však o chvíľu rozsvietil.

namjoon: ahoj! som rád, že si sa ozval. myslel som, že som ťa nejak vydesil, keď si mi nenapísal.  :(

Jungkook sa pousmial a pohodlnejšie sa usadil.

me: možno trochu. :)

namjoon: tak to ma mrzí. :( ako ospravedlnenie ťa pozývam na večeru zajtra večer, čo na to povieš?

me: uhm, prepáč... ale mám prácu.

namjoon: nemusíš klamať, keď nechceš. ja to pochopím. :)

me: neklamem. naozaj mám prácu.

namjoon: a keby si nemal? šiel by si?

me: uhm... asi nie.

namjoon: prečo?

me: a prečo ťa to zaujíma?

namjoon: lebo ty ma zaujímaš.

Lawfully in love.Where stories live. Discover now