Lawfully in love.

14

namjoon: Kookie...

namjoon: mrzí ma to.

namjoon: hneval som sa na Taeho a celý svet, ale nie na teba.

namjoon: neovládol som svoje emócie.

namjoon: prosím, ozvi sa mi.

namjoon: ostatní to nevidia, ale predo mnou ten smutný úsmev neschováš

namjoon: milujem ťa, Drobec.

namjoon: musím ísť.

namjoon: dávaj na seba pozor.

Jungkook si prečítal správy a mobil zamkol. Sedel na zemi v tanečnej miestnosti. Momentálne to bolo jediné miesto, kde sa cítil dobre.

,,Namjoon?" spýtal sa Hobi, ktorý sedel oproti.

Kook len prikývol.

,,Podľa mňa by ste mali pekne sadnúť a pozhovárať sa. Nevzdáte to predsa hneď po prvej hádke! Ja ťa chápem, že ťa asi vydesil, ale chlapi sú idioti. Na to si zvykneš," mávol rukou Hoseok.

,,Niekedy naozaj pochybujem o tvojom pohlaví," povzdychol si s úsmevom Kook za čo si vyslúžil ohnivý pohľad od Hobiho.

Jungkook sa postavil a znovu začal trénovať. No, nemohol dostať z hlavy Hobiho slová. Vedel, že má pravdu. Dokonca sa na Namjoona ani nejako extra nehneval. Len ho vystrašil.

Úprimne, mu Namjoon začínal chýbať.

Po šiestich hodinách tréningu sa Kook osprchoval a pobral sa domov.

Teda, to povedal Hobimu.

V skutočnosti šiel ku Joonovi. Netušil, čo mu povie a či bude vônec doma, ale za pokus to stálo. Po ceste sa zastavil kúpiť jedlo.

Tak, ako to spravil Namjoon pred nejakým časom.

Prišiel pred bytovku, vošiel dnu a vyviezol sa výťahom na poschodie, kde mal Joon byt a postavil sa pred dvere.

Zaklopal.

Za okamih sa dvere otvorili.

Obaja sa na seba prekvapene dívali.

,,Kookie? Čo tu robíš?" spýtal sa Namjoon.

,,Kúpil som nám večeru," usmial sa Kook a Namjoon mu úsmev opätoval.

Vošli spoločne dnu a Jungkook si zložil veci. Otočil sa k Namjoonovi, ktorý ho bez váhania objal.

A Kook mu objatie opätoval.

,,Chýbal si mi."