I've been always looking for you.

5. kapitola

,,Ahojte," povedali sme zborovo s Nateom a sadli sme si za stôl, pri ktorom už sedeli Alice a Ryan.

Pri vstupe do jedálne som si hneď prezrela okolie, teda kde kto sedí a podobne. Alice mala dejepis, ktorého učebňa je v budove hneď oproti jedálni, čo znamenalo, že už tu musela byť.

A skúste hádať, aká som bola prekvapená, keď som ju videla sedieť pri Ryanovi?

Na môj vkus pri sebe sedeli až príliš blízko. Ryan jej niečo pošepol do uška a ona sa zasmiala.

Najprv som si k nim nechcela ísť sadnúť, no keďže ani Nate veľmi neschvaľoval Ryana a chlapcov jemu podobných, rozhodli sme sa im to ich hrkútanie prekaziť.

,,Čaute," pozdravila nás Alice prekvapene, akoby nás už ani nečakala.

Haló, to s nami sedávala pri každom obede už tri roky za sebou! To my sme jej priatelia! Nie Ryan, ktorého pozná ledva týždeň.

,,Ahojte," pozdravil nás aj on.

Musela som povedať, že Ryan bol o stokrát milší ako Daniel (teda aspoň nás normáme pozdravil, takého niečoho Daniel ,očividne, nebol schopný), no ako sa hovorí, zdanie klame. Aj za takým príjemným a milým úsmevom sa môže skrývať niekto zákerný a zvrátený. No nechcela som maľovať čerta na stenu. Ja len rada preháňam.

,,Tak o čom ste sa bavili?" s úsmevom som sa ich spýtala a zahryzla som do kuracieho sendviča.

,,O ničom takom," odpovedala Alice a nenápadne sa snažila odtiahnuť od Ryana, ktorý bol zrazu až priveľmi zaneprázdnený svojím obedom.

,,Aha," zarazene sa ozval Nate.

Nachvíľu nastalo to povestné trápne ticho, ktoré som sa rozhodla prerušiť: ,,Aký bol váš prvý deň?"

,,Ale nič moc, žiaci sú ešte stále v tom, že sú prázdniny a učitelia sú až priveľmi motivovaní," zhrnula Alice.

,,A ty, Ryan?" spýtala som sa ho priamo.

Nechápte ma zle, nechcela som byť nepríjemná a nechcela som byť ani tá príliš ochranárska kamarátka, ktorú nemá nikto rád, ale jednoducho som si to nevedela odpustiť.

Ryan očividne zaskočený mojou priamou otázkou pozrel na Alice, ktorá sa naňho iba povzbudivo usmiala.

,,V pohode, dosť ľutujem, že som si aj tento rok nechal chémiu," povedal.

,,Prečo?" pýtala som sa ďalej, a až potom som si uvedomila, že som možno až príliš dotieravá a zvedavá. Moje dve najhoršie vlastnosti.

Aj Nate sa mi občas smial, že ak mi nevíde kariéra spisovateľky, tak mám byť detektívom. Alebo aspoň tým týpkom, ktorý vypočúva zloduchov. Vraj som taká vytrvalá a mám taký intenzívny pohľad, že by sa určite zlomili.

,,Predtým ma chémia bavila a myslel som si, že z nej niečo aj viem, ale po dnešnej hodine sa cítim ako vygumovaný debil," odvetil.

Jeho úprimnou odpoveďou som bola prekvapená, čakala som, že mi iba niečo odvrkne.

,,To je v pohode, aj ja som sa tak cítil dnes na matike," snažil sa odľahčiť situáciu Nate.

Po jeho odpovedi sme opäť všetci zostali ticho, až kým ho nepreťal Ryanov hlas.

,,Kde si sa túlal?" spýtal sa osoby stojacou za mnou.

Nemusela som sa ani obzrieť, aby som vedela, kto to je, jednoducho som to vycítila a z nejakého neurčitého dôvodu mi po celom tele naskákali zimomriavky.