13. kapitola

484 21 4
                                    

,,Takže toto je to tvoje pekné miesto?" spýtala som sa Daniela aj napriek tomu, že som vedela, že toto je to miesto.

,,Nepáči sa?" jemne do mňa drgol lakťom a ja som sa naňho zadívala.

Západ slnka robil s jeho farbou vlasou hotové divy a veľmi sa mi páčilo, aké tiene vytvárajú posledné lúče na jeho tvári.

Videla som na ňom, že mu naozaj záleží na tom, aby sa mi tu páčilo.

,,Práveže páči," usmiala som sa naňho a asi prvýkrát sme si úsmev opätovali úplne úprimne a láskavo.

A ešte ako veľmi sa mi tu páčilo. Po takmer hodinovej ceste na jeho motorke sme zastavili na malom parkovisku na konci Seattlu, kde som ešte nikdy nebola.

Bol tu oba malý motel, potraviny a malinká budova, na ktorej bola pribitá veľká biela tabuľa, ktorá oznamovala, že po dvojkilometrovej ceste lesom sa dostanete na malú pláž s jazerom. V budove sa podľa ďalšieho nápisu dali požičať udice na rybárčenie, no celý tento komplex vyzeral tak opustene, že som naozaj pochybovala o tom, že si tu niekto niečo požičia. Pred motelom stálo totižto iba jedno auto a aj potraviny vyzerali, že sú už aspoň 100 rokov zatvorené.

No keď sme nakoniec prišli na tú malú pláž ukrytú v bezpečí stromov, hneď som vedela, prečo to tu Daniel má tak rád. Bola to naozaj krása.

Na druhej strane som videla iba jedného psíčkara, inak sme tu boli sami.

Hneď som si spomenula na to, čo sa dialo u nás v kuchyni a telo sa mi opäť príjemne rozvibrovalo.

Z môjho tranzu ma vytrhol až Daniel, ktorý si zničohonič vyzliekol bundu aj tričko.

,,Čo to robíš?" spýtala som sa ho a silou-mocou som sa snažila neslintať nad jeho dokonalou, tak akurát vyšportovanou postavou.

Nielenže mal nádherne snedú pleť, on musel byť ešte aj potetovaný.

,,Vyzliekam sa?" pozrel na mňa ako na blbú, no mne tu ten hlúpy prišiel on.

,,A načo?" ďalej som sa ho pýtala a bezbranne som pozerala na to, ako si vyzul najprv jednu a potom druhú topánku. Hneď za nimi zmizli aj jeho čierne rifle a teraz predo mnou, úplne bez hanby, stál iba v spodnom prádle, teda boxerkách.

,,Asi načo sa ľudia vyzliekajú pri vode?" s úškrnom sa ma spýtal a už aj skočil do vody.

O chvíľu sa vynoril a usmial sa na mňa.

,,Nepridáš sa ku mne?"

,,No to teda nie," odmietavo som pokrútila hlavou a ruky som si založila na prsiach.

Ponuka to síce bola lákavá, ale nerada som sa kúpala v takýchto vodách. Hlavne, keď som vedela, že sem ľudia chodia chytať ryby. A naozaj som netúžila po takom stretnutí s nejakou tou rybkou. Naozaj som nevedela, prečo som z toho mala strach.

,,Tá voda je naozaj skvelá," ďalej ma presviedčal Daniel.

,,Nemám tu plavky," použila som tú najviac otrepanú výhovorku, ktorá sa dala použiť v tejto situácii.

,,Kľudne poď aj naostro," odvetil Daniel a znova sa stratil pod vodou.

Pomaly som podišla k malému drevennému mólu a sadla som si naňho.

,,Stále si si to nerozmyslela?" opäť ma vyrušila Danielova otázka.

,,Stále nie," usmiala som sa naňho a pokrútila som hlavou.

,,Vieš, aká bola naša dohoda. Dáš mi týždeň na to, aby som ťa okúzlil. A práve teraz ťa chcem okúzliť vo vode," povedal.

,,To vôbec neznelo divne," zasmiala som sa.

,,Uvidíme, kto sa bude smiať," povedal a zrazu na mňa vyšplechol vodu.

V šoku som vyskočila zo sedu a začala som okolo seba mávať rukami.

,,Daniel!" skríkla som. ,,Za toto ťa dostanem!"

,,Vážne?" provokačne sa zasmial a zas sa ponoril pod vodu.

Ešte predtým, ako som si to celé premyslela, som začala konať.

Nahnevane som si vyzula tenisky, ponožky, rifle, mikinu a nechala som si na sebe nohavičky, podprsenku a tielko.

Vôbec som netušila, čo to do mňa vošlo, v tom momente som akoby aj zabudla, že v skutočnosti som naozaj hanblivá.

Postavila som sa na kraj móla a skúsene som skočila do vody.

Len, čo som sa vynorila, zbadala som Daniela, ako ku mne pláva.

Okamžite sa mi v hlave rozblikala kontrolka. Spomenula som si na to, že som hanblivá a že sme obaja takmer nahí.

,,Chceš sa pomstiť?" zasmial sa na mojom vyplašenom výjave a pomaly okolo mňa začal plávať.

Bála som sa mu otočiť chrbtom a tak som na mieste šlapala vodu a snažila som sa k nemu byť čelom.

,,To si teda píš," povedala som a zaútočila som.

Nazbierala som všetku svoju silu a vyšplechla som vodu jeho smerom.

Po chvíli som opäť videla jeho šokovaný pohľad, ktorý sa v momente zmenil na rozhodný a ja som vedela, že je so mnou amen.

Danielove silné ruky ma oblapili okolo bokov a chvíľu na to ma obkolesila chladná voda a ticho.

Otvorila som oči a pred sebou som zbadala Daniela. Skúmavo na mňa pozeral až sa jeho pohľad zastavil na mojich perách.

Tak takto sa to stane?

Teraz dostanem ten bozk, nad ktorým som už tak dlho rozmýšľala?

Tok mojich myšlienok prerušila až potreba nadýchnuť sa.

Vynorila som sa, nadýchla a v momente som na svojich perách zacítila pery cudzie.

Danielove pery.

Ten bozk bol taký nečakaný,nesprávny a správny zároveň, že zo začiatku som iba znehybnela, no potom som si uvedomila, čo sa vlastne deje, a hneď na to som sa mu bozk snažila opätovať. Ak má byť toto náš prvý a možno aj posledný bozk, chcem, aby bol čo najkrajší.

Úplne som sa poddala svojmu telu, nechala som ho, nech si robí, čo chce a hlave som dala dovolenku.

Automaticky som okolo neho obmotala ruky, čo bol zrejme aj Danielov plán.

Ten ma chytil za zátylok a hneď na to sa jeho prsty začali brodiť mojimi vlasami.

Po nejakej chvíľke sme sa od seba odtiahli a lapali sme dych.

Pomaly som otvorila oči, ktoré som dovtedy držala zatvorené a môj pohľad sa stretol s tým Danielovým.

Pozeral na mňa... takým krásnym spôsobom... akoby ani on nemohol uveriť tomu, čo sa práve stalo.

,,Takže ti cudzie sliny nevadia?" spýtal sa ma a tak odľahčil celú situáciu, v ktorej sme sa nachádzali.

Naoko urazene som sa od neho vzdialila a jemne som ho udrela do pleca so slovami: ,,Pri bozkávaní nie."

,,Dobre vedieť," pokrčil plecami a usmial sa na mňa.

I've been always looking for you.Where stories live. Discover now