24. kapitola

447 13 11
                                    

,,Otoč sa ešte raz," povedala Barbara a ja som sa znova zatočila.

Mala som na sebe nádherné slaboružové volánikové šaty pod kolená s mašľou okolo bokov. Vyzerala som v nich ako princezná. Barbara mi natočila vlasy a potom mi z pár pramienkov zaplietla čelenku, takže si aspoň nebudem musieť každú chvíľu zastrkovať vlasy za uši.

,,Veľmi ti pristanú," usmiala sa na mňa a dotočila si posledný prameň.

,,Ďakujem, aj tebe to veľmi pristane," hneď som jej oplatila kompliment. Mala na sebe červené koktejlové šaty až po zem.

Usmiala sa na mňa a pery si pretrela červeným rúžom.

,,Škoda, že dnes odchádzate," povedala po chvíľke.

Vzhliadla som od telefónu, kde som odpisovala Alice na pochvali na moje šaty, keďže som jej poslala svoju fotku a chcela som vedieť aj jej názor. Okamžite mi napísala, že by som tú fotku mala poslať aj Danielovi, na čo som jej napísala, že neviem, prečo by ho to malo zaujímať. Potom sa snažila zmeniť tému, ale mne skôr prišlo, akoby vedela niečo, čo ja neviem, a ona mi to nechce povedať.

,,Všaaaak, aj ja si myslím, že je to škoda. Kľudne by som tu zostala aj dlhšie," súhlasila som s ňou.

,,Vieš, keby ste tu zostali dlhšie, mohla som ťa s niekým zoznámiť."

Okamžite som zbystrila svoju pozornosť a telefón som odložila bokom. Na taburetke som sa prisunula až k Barbare.

,,A s kým?" šibalsky som sa na ňu usmiala.

,,Vieš," nervózne sa zasmiala, ,,je tu jeden muž."

,,Aký muž?"

Barbara sa ošila a vytiahla telefón. Otvorila galériu a ukázala mi fotku, na ktorej bola ona s nejakým Adonisom.

,,Kto je to?" spýtala som sa snažiac sa neslintať.

Chlap na fotke mal dlhšie blonďavé vlasy a bolo vidno, že cvičí. Teta Barbara vedľa neho vyzerala ako taká bábika.

,,Richard," odvetila zasnene.

,,To neznie veľmi taliansky," snažila som sa odľahčiť atmosféru.

,,Veď ani nie je Talian," odvetila a prekrútila očami, ,,je Američan a pochádza z New Yorku."

,,A ako si naňho narazila tu?"

,,Vieš, on je cestovateľ. Práve teraz majú s kamarátmi poznávací výlet po Taliansku a zastavili sa aj tu, v Amalfi. Stretla som ho v jednom klube a hneď sa mi zapáčil. Na druhý deň sme sa znova stretli a potom znova. A teraz je niekde v Benátkach, no zajtra sa sem znova vracajú."

Snažila som sa vstrebať jej slová a nakoniec som vykríkla: ,,To je také romantické!"

Barbara sa na mojej reakcii zasmiala: ,,To je."

Zrazu sa jej na tvári mihol smútok.

,,Čo sa deje?"

,,Spýtal sa ma, či by som ho nechcela sprevádzať po jeho cestách po Európe aj s jeho priateľmi."

,,To je super!" zašla som. ,,Dúfam, že si s tým súhlasila."

,,Zatiaľ nie," smutno priznala.

,,Prečo?"

,,Nechcem tu nechať nonnu samotnú," povedala.

,,Ale veď nonna tu nie je sama. Je s ňou Gerta a Matias a chodí na tie stretávky starších ľudí, kde sedia, pozerajú čiernobiele filmy a jedia," povedala som, ,,okrem toho som sa rozhodla, že sa sem budem snažiť chodiť častejšie."

I've been always looking for you.Where stories live. Discover now