,,Ty nie si normálna," vybafla na mňa Alice hneď potom, čo Ryan a Daniel opustili náš stôl a boli od nás vzdialení natoľko, aby nepočuli, ako mi dá Alice kázanie.
,,A čo som mala robiť? Nechať ho si o sebe namýšľať veci, ktoré vôbec nie sú pravda?" okamžite som sa bránila.
,,Radšej si ho mala nechať v tom, že si z neho paf. Mala si povedať nie a hotovo," nahnevane odpovedala a odpila si z vody.
,,Toto mi hovoríš práve ty?" provokatívne som sa jej spýtala.
Ako mi môže dávať kázania? Práveže od Alice by som čakala, že ma podporí.
,,Áno, ja. A dobre vieš, že keď sa niečo takéto lákavé nepozdáva mne, tak to nie je dobré," kázala ďalej.
,,Tak som spravila trochu unáhlené rozhodnutie," priznala som.
,,To teda spravila. Keby mi na tebe nezáležalo, bolo by mi jedno, keby si prijala Danielovu ponuku. Lenže ja ťa poznám, Jasmine, a z Ryanovho rozprávanie poznám aj Daniela. On nie je typ na randenie. On je skôr taká jednorázovka. A to zas nie je tvoj štýl," odpovedala úprimne. ,,Ty si až príliš dobrá a ja nechcem, aby si sa naňho namotala."
Ale ako by som sa mohla namotať na niekoho takého arogantného, sebeckého a povýšeneckého?
,,Úprimne si nemyslím, že by som sa do Daniela mohla zamilovať," povedala som.
,,Tak to teda dúfam," ozval sa Nate, ,,no Jasmine je dospelá, Alice. Myslím, že sa o seba dokáže postarať. Aj keď musím priznať, že celá táto vec sa nepozdáva ani mne."
,,A preto by si tú ponuku mala odmietnuť. Choď za Danielom a povedz mu, že si si to rozmyslela," ďalej ma prehovárala Alice.
,,Nemôžem," stála som si tvrdohlavo za svojím, ,,pretože to by znamenalo, že vyhral."
Alice si vzdychla: ,,Ako chceš. Ale keď sa to poserie, vedz, že ja budem prvá, ktorá ti povie, že ja som ti to hovorila."
•••
Zvyšok dňa som bola doslova utrápená. Viackrát som reálne uvažovala nad tým, že Danielovu ponuku odmietnem. Lenže potom som sa zamyslela nad tým, čo by to znamenalo pre mňa a svoje obavy som hodila za hlavu. Nemohla som Daniela nechať vyhrať. Nemohla som ho nechať si myslieť, že som z neho paf. Nemohla som mu jednoducho dovoliť sa ku mne správať ako k tým naivným babám, ktoré sa s nim vyspia.
S posledným zazvonením prišlo aj moje vykúpenie v podobe čitateľského krúžku.
Celé prázdniny som sa tešila na ten moment, kedy sa opäť ocitnem v školskej knižnici a budem rozoberať s ostatnými členmi všetky knihy, ktoré sme prečítali cez prázdniny.
Na tieto prázdniny sme si zadali iba dve knihy a to Rozum a cit od Jane Austenovej a od Emily Brönteovej Búrlivé výšiny.
Obe knihy som mala prečítané za menej ako mesiac, takže mi zostávalo ešte dosť času aj na iné knihy.
Do knižnice som prišla medzi prvými, okrem mňa tam už sedela Ema, ktorá niečo divo ťukala do telefónu.
,,Ahoj," pozdravila som mu. ,,Čau," ticho ma odzdravila a ďalej sa venovala mobilu.
S Emou som si nikdy nejako extra nesadla. Bola cynická, ironická, no milovala čítanie a vždy som sa s ňou dokázala zhodňúť v názoroch na knihy.
A keďže som na nej videla, že nemá záujem sa so mnou zhovárať, rozhodla som sa teda tiež pozrieť, čo je nové na sociánych sieťach.
Z tašky som vytiahla mobil a zadívala som sa na obrazovku, na ktorej mi svietila nová správa.
Neznáme číslo: Po škole ťa čakám na parkovisku. Ja: Kto je to? Neznáme číslo: Daniel
Pri prečítaní jeho mena sa mi srdce rozbúchalo a dlane sa mi začali potiť. Zostala som nervózna. Inak si to nemôžem a ani nechcem vysvetliť.
Zhlboka som sa nadýchla a odpísala som mu.
Ja: Bohužiaľ to nepôjde. Mám totižto čitateľský krúžok. Daniel: Tak už nemáš. Čakám ťa. Ja: Prepáč, ale naozaj to nepôjde. Daniel: Takže to mám brať tak, že končíš s našou dohodou? Ja: Tak to teda nie. No pred štvrtou to naozaj nepôjde. Daniel: Fajn, idem po teba. Ja: To nemôžeš.
No viac už neodpísal.
Za ten čas, čo som si písala s Danielom, sa knižnica začala napĺňať, no Chris, vedúci nášho krúžku, tu ešte stále nebol.
Mala som dve možnosti. Buď som mohla Danielovi dovoliť, aby si sem nakráčal a aby všetci videli, ako s ním odchádzam a aby sa potom po celej škole hovorilo o mne a o Danielovi, alebo som jednoducho mohla odísť.
A keďže sa mi prvá možnosť nepáčila, vzala som si svoje veci a okráčala z knižnice. Pri odchode som sa ešte zastavila pri Kiare, ktorú som poprosila, či by ma u Chrisa ospravedlnila, že mi zostalo zle a ona ochotne súhlasila.
•••
Na Daniela som narazila tesne pri dverách do knižnice, čo znamenalo, že som sa odísť odtiaľ rozhodla práve v čas.
,,Neverím, že som kvôli tebe odišla z krúžku," nahnevane som sa naňho oborila a ruky som si založila na prsiach, čo moje nahnevanie iba podtrhlo.
,,Nemyslím, že o niečo prídeš," povedal posmešne.
,,Ak si sa mi chcel iba posmievať, mohol si počkať dozajtra," povedala som a natiahla som sa za kľučkou od dverí do knižnice.
Tak takto to teda fungovať nebude. Nedovolím mu, aby sa mi smial.
,,Počkaj," povedal a rýchlo ma chytil za zápästie, ,,nemyslel som to tak."
On sa mi práve ospravedlnil? Naozaj? Len či to myslel vážne.
Znova som sa naňho otočila a zadívala som sa na jeho ruku na mojom zápästí a vzápätí naňho. Daniel nasledoval môj pohľad na naše ruky a v okamihu ma pustil.
,,Fajn," povedala som, ,,tak čo bude teraz?"
,,Niekam ťa chcem zobrať," odpovedal a vybral sa preč.
A keďže som bola zvedavá, vybrala som sa za ním.
,,A kam?" nedalo mi nespýtať sa. ,,To uvidíš, až keď tam prídeme," tajnostkársky povedal.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
