I've been always looking for you.

10. kapitola

Z čistého trucu som uvažovala, že by som Daniela jednoducho po škole nepočkala.

Jednak dnes nebol môj deň, a jednak som naozaj nemala náladu na Daniela a jeho nepredvídateľnú povahu.

Jediné, čo som momentálne chcela, bola moja posteľ a teplý čaj, poprípade nejaká zmrzlina alebo tak, no kľudne by stačil ten čaj.

•••

S posledným zazvonením prišlo aj moje rozhodnutie Daniela dnes odmietnuť.

,,Takže mu povieš, nech odpáli?" spýtal sa ma Nate.

Do tašky som si rýchlo pobalila všetky veci, ktoré som potrebovala na angličtinu a odpovedala som: ,,Nechcela som mu to povedať tak nešetrne, ale vlastne áno."

,,Načo sa s tým babrať?" zasmial sa Nate. ,,Aj tak si naňho bola dnes odporná."

,,To máš odkiaľ?" oborila som sa naňho.

,,Sama si mi to povedala na obede. Okrem toho som videl aj tie tvoje nahnevané pohľady jeho smerom," skonštatoval a pobral sa preč z učebne.

Rýchlo som ho dobehla a skoro som zrámovala profesora fyziky, ktorý vychádzal z vedľajšej učebne.

Ospravedlnila som sa mu a pokračovala som v rýchlej chôdzi za Nateom.

,,To bolo až také očividné?"

,,Zlatko," otočil sa na mňa, položil mi ruky na plecia a zadíval sa mi do očí, ,,dnes si naozaj mimo. Mala by si sa poriadne vyspať."

,,Máš pravdu," kapitulovala som a zvesila som plecia.

Pred východom sa na mňa Nate povzbudivo usmial a nechal ma napospas môjmu osudu.

Nájsť Daniela nebol vôbec žiadny problém. Stál opretý o roh budovy a pri ňom stála tá istá baba, ktorá ho okupovala aj pred biológiou.

Nakláňala sa k nemu a naozaj som nechcela byť svedkom toho, ako ju Daniel odtiahne niekam do úzadia a rozdajú si to spolu.

Fuj, čo sú to ale za predstavy?!

Som nechutná.

Určite chce byť Daniel radšej s ňou, ako so mnou.

So mnou by si dnes veľa zábavy neužil, no s ňou by si toho mohol užiť viac ako dosť.

Nakoniec som sa rozhodla, že po tom fiasku na biológii ich radšej nechám tak a proste ich budem ignorovať a prejdem okolo nich.

So vztýčenou hlavou som okolo nich prešla.

Periférnym videním som si všimla, ako sa za mnou Daniel otočil, niečo rýchlo povedal svojej spoločnosti a už som aj cítila jeho prsty na svojom zápästí.

V mysli sa mi okamžite vybavila spomienka zo včerajška, kedy ma tiež zastavil takýmto spôsobom.

,,Kam ideš?" začula som jeho vlas za sebou a cítila som jeho dych na svojom zátylku.

Okamžite ma naskákali zimomriavky po celom tele a taktiež sa mi zrýchlil dych.

Netušila som, čo sa to dialo s mojím telom zakaždým, keď bol pri mne Daniel.

,,Domov," odpovedala som priškrtene stála vykolajená jeho blízkosťou.

,,A čo naše plány na dnes?"

,,Myslíš tvoje plány?" vytrhla som sa mu a konečne sa mi vrátil hlas do normálu.

,,Fajn," kapituloval Daniel, ,, teraz mi pekne povieš, čo sa ti stalo."