I've been always looking for you.

35. kapitola

Ráno som sa zobudila na to, že som bola stále oblečená v oblečení zo včerajška, mala som opuchnuté oči a prespala som si budík.

Všetko vo mne na mňa kričalo, aby som si ľahla naspäť do postele a aby som strávila celý deň v objatí deky a svojich rozlámaných citov.

Presne som vedela, ako sa cítim. Cítila som sa zlomene, nechcene, sklamane. Po tom všetkom som dúfala, že náš vzťah s Danielom sa posunie, nie že zanikne. Celý čas som dúfala, že aj on chce byť so mnou tak veľmi, ako aj ja s ním.

Pomaly som sa vybrala do kúpeľne a pod teplou tečúcou vodou, ktorá aspoň trochu uľavila môjmu telu, som uvažovala, či dnes zostanem doma alebo pôjdem do školy. Okrem pondelka som nevynechala žiadny iný deň. Síce je to len týždeň od začiatku školy, no ako sa toho toľko mohlo udiať v mojom živote? Nechápala som tomu.

Po vyjdení zo sprchy som sa pozrela na mobil a rozhodla som sa, že dnes do školy nepôjdem. Prvú hodinu by som nestihla a okrem toho som vôbec nemala náladu čeliť Danielovi.

Obliekla som sa do pyžama a ľahla som si naspäť do postele.

•••

,,Jasmine," niekto so mnou mykal. ,,Jasmine."

Strhla som sa. V mojom zornom poli sa objavila mama oblečená v sukni a blúzke. Zrejme sa chystala do práce.

,,Nejdeš do školy?"

,,Nie je mi dobre," odpovedala som a zachumlala som sa do paplóna.

Mama mi priložila ruku na čelo a skúmavo sa na mňa zadívala. Tento materinský pohľad som na nej nevidela už dlho.

,,Bolí ťa hlava alebo ti je skôr zle od žalúdka?"

,,Ani jedno," odpovedala som úprimne.

Mama si vzdychla a sadla si na kraj mojej postele: ,,Čo sa stalo včera medzi tebou a Danielom?"

Čudovala som sa, že to vydržala tak dlho. Nespýtať sa na Daniela. Hlavne potom, čo ma včera videla uplakanú.

,,Konečne sme si vyjasnili, ako to medzi nami je."

,,A na čo ste prišli?" spýtala sa a z tváre mi odhrnula vlasy.

,,Že mi nevie dať to, čo chcem. Vzťah."

,,To mi je ľúto," povedala.

,,Aj mne."

,,Pozri, Jasmine," prehovorila vážne, ,,Daniel nie je ani prvý a ani posledný chlapec, s ktorým budeš. No nesmieš sa kvôli nemu trápiť. Ver mi, nepomôže to. Tým, že tu budeš celý deň ležať mu dáš akurát najavo, ako ťa ranil. Viem, že to nie je ľahké, no nechcem, aby si sa trápila."

Prikývla som. Nezmohla som sa na ďalšie slová. Samozrejme, že mala pravdu, no nebolo to také ľahké.

,,Ja len nie som pripravená ho vidieť."

,,Chápem," povedala a postavila sa.

,,Mám ti niečo priniesť? Čaj alebo kakao?"

,,Nie, ďakujem. Keď niečo budem chcieť, pôjdem si po to."

,,Dobre. Ja idem do práce, ale keby si niečo potrebovala, zavolaj."

,,Dobre."

Zvuk opätkov o chvíľu stíchol a nahradil ho zvuk motora. Mama odišla.

Mala pravda, nebudem sa kvôli Danielovi trápiť. No to neznamená, že teraz pôjdem do školy.

Pomaly som vstala a vybrala som sa do otcovej pracovne. Vyzerala presne tak isto, ako aj včera, keď som tu bola po papiere, ktoré odo mňa chcel Josh.