I've been always looking for you.

25. kapitola

,,Zatancuješ si so mnou?" ozval sa pri mne Ollieho hlas.

Jeho ponuka ma najprv prekvapila, no potom som si povedala, že už aj tak priveľmi dlho sedím na gauči a asi by bolo dobré natiahnuť si nohy.

,,Jasné," usmiala som sa naňho a kráčali sme k voľnému priestoru pri vchode na terasu. Pridali sme sa tak k dvom tamcujúcim dvojiciam, ktoré sa už pohybovali v rytme pomalej hudby, k mojim rodičom a Gerte s Matiasom.

Ollie ma chytil za pás a ja som ho chytila za plecia. Ani som si nepamätala, kedy som s niekým takto naposledy tancovala. Ten tanec s Justinom v klube Night samozrejme nepočítam. Niekedy uvažujem, či sa to, čo som tam predvádzala, dá považovať za tanec.

,,Tešíš sa, že budeš s otcom v Seattli?" spýtala som sa Ollieho. Nielen preto, že som chcela rozprúdiť debatu a netancovať v tichu, ale aj preto, lebo ma to úprimne zaujímalo.

,,Vlastne áno," odpovedal, ,,na jednej strane som smutný, že tu nechávame starú mamu, ale na druhej strane sa teším, pretože to bude ako taký nový začiatok."

,,Chápem. No Gerta tu nebude sama," kývla som hlavou k usmiatej Gerte. Práve s Matiasom pokazili otočku, na čom sa obaja smiali.

,,To je pravda."

,,Nebude ti smutno za kamarátmi?" spýtala som sa.

Ollieho uvoľnený postoj sa razom vyparil a napäl plecia. Asi som zabrnkala na citlivú strunu.

,,Ani nie, nikdy som si tu nenašiel dobrých priateľov. Pár som ich mal, ale neboli sme si až taký blízky," odpovedal.

Ďalej som sa teda nepýtala, len som prikývla.

,,Aký je Seattle?" spýtal sa pre zmenu on.

Bola som rada, že sa spýtal na niečo, o čom by som vedela rozprávať dlhšie. Začala som mu teda rozprávať o našej škole, kde sa mu bude určite páčiť, o učiteľoch a mojich priateľoch, o mojej obľúbenej kaviarni a kníhkupectve.

,,Znie to super," usmial sa.

,,To áno, určite sa ti tam bude páčiť. Ako som povedala, som ti kedykoľvek k dispozícii."

,,Ďakujem," usmial sa a zadíval sa kamsi za mňa.

Blížil sa ku nám môj oco.

,,Môžem ťa na chvíľu vystriedať?" spýtal sa Ollieho, ktorý prikývol a pobral sa preč.

,,Mamine sa už nechcelo tancovať?" spýtala som sa ocina.

,,Myslím, že svoje črievičky už pretancovala."

Na jeho odpovedi som sa zasmiala a v mysli som sa vrátila do čias, keď som ocinovi stála na nohách a spolu sme tancovali po celom dome.

Počas tancu sme sa veľa nasmiali, pretože ani jeden z nás nepatril k najlepším tanečníkom aj napriek našim domácim tancom.

,,Chcel som sa ťa spýtať, či chceš ísť domov dnes alebo až zajtra," prehovoril oco.

,,Ako zajtra? Neodchádzame dnes?" spýtala som sa ho.

,,Ja odísť musím, pretože zajtra už musím byť v práci, no mamina uvažovala, že by odišla až zajtra. Chce ešte nejaký čas stráviť s nonnou."

,,Naozaj?"

,,Áno. Tak čo teda, zostaneš?"

,,Jasné," žiarivo som sa usmiala.

•••

Ten deň navyše som si bohovsky užila. Ráno som bola hore už o ôsmej, aby som nezmeškala Gertino kuchtenie a aby som jej pomohla. Do obeda sme mali naverenú polievku, syrové cestoviny a dva plechy marhuľových koláčikov. Potom som sa presunula na terasu, kde som dokončila článok pre maminu, ktorý mi hneď aj schválila. Aj Barbara ma pochválila. Vraj píšem stále lepšie a lepšie. Neskôr som sa vybrala s Matiasom a Olliem na prechádzku do sadov.