Prešlo už desať rokov od toho ako ušla zo svojho rodného mesta kvôli vojne V ktorej prišla O všetkých svojich súrodencov a rodičov. Usadila sa V horách a naučila sa loviť, vyrábať si zbrane a tiež sa naučila komunikovať so svojím drakom. Dokonca sa naučila aj lietať čomu bola veľmi vďačná, pretože mala dokonalý výhľad na Dračie Hory, takže keby sa tam ktokoľvek dostal, vedela by to.
Na ďalší deň ráno sa však zobudila na to že sa niekto potuluje v lese blízko miesta kde sa usadila, preto si vzala zbrane a šla to preveriť, predsa len V čase vojny musela byť ostražitá.
"Kto si a čo chceš?!" kričala zo stromu na votrelca.
"Posiela ma kráľ Ilarion, vraj máš niečo čo mu patrí, prišiel som pre to."
"Kráľ je veľmi odvážny keď posiela takého mladého bojovníka na moje územie a ešte pre niečo čo mu nepatrí."
"Nebol by som tu keby som nemusel, aká je tvoja odpoveď?"
"Rovnaká ako vždy, nedám mu niečo čo mu nepatrí, to je moje posledné slovo."
"Potom sa priprav na vojnu, dračia bojovníčka!" Zvrtol sa na päte A odchádzal Z lesa preč.
"Zaire!" Zavolala meno svojho spoločníka S ktorým žila V lese už niekoľko rokov. Nie lenže S ním žila ale naučila sa s ním aj komunikovať v myšlienkach, prebehlo medzi nimi spojenie ktoré pretrváva do teraz.
O malú chvíľku sa ozval rev sprevádzaný pristátim.
Sapphire sa K nemu nahla a pohladila ho po jeho veľkej šupinatej hlave.
"Čo sa stalo Sapphire?"
"Bol tu znova. Tentokrát aj s vyhrážkami. Myslím že je na čase, požiadať o pomoc."
