SAPPHIRE
Zrovna sme prechádzali mne už známym lesom pretože som tadiaľto nešla prvýkrát. Všade bolo mrazivé ticho, že nič iné nebolo počuť iba ako dýchame. Bola som zvyknutá takže mi to nevadilo, ale za mnou sa rytieri triasli strachom. Ale chápem ich, tiež som sa bála keď som išla tadiaľto prvý krát. Započula som hlasné prasknutie vetví, tak som zdvihla ruku na náznak toho že zastavíme. Pochopili a kone zastavily. Pomaly som zliezla a prešla pri stromy. Nič som nevidela no keď S sa otočila späť na rytierov videla som že sa K nim zozadu približuje čierne stvorenie. Vedela som že to je Gardanos. Veľký čierny tvor ktorý vás zabije a vaše srdce si nechá. Sú dosť nepríjemný, ale keď máte skúsenosti tak ich môžete poraziť ľahko. Spoza opaska som vytiahla dve dýky a S otočky ich hodila po Gardanosovi. Rytieri na mňa nechápavo pozreli no keď som pokynula hlavou za nich, pochopili. Vytiahli meče pripravený kedykoľvek zaútočiť. Siahla som teda A tiež po oboch mečoch a Gardanosovi sťala hlavu. Onedlho padlo aj jeho bezvládne telo.
"Tak to bolo úžasné" povedal úžasnuto Jack. Iba som na neho mrkla a vrátila meče späť do kríža na chrbát. Onedlho som počula hlasné zarevanie. Bol to Zaire. Pristál pred nami, podišla som k nemu a pohladila ho po hlave. Slova boli zbytočné. Ja som rozumela jemu bez toho aby som čo I len povedala A on mne. Keď som sa otočila a odchádzala smerom K Armesovi pochopil, že je na čase odísť. Vedela že je všetko V poriadku. Zbytočne by sa zdržiavali. Roztiahol mohutné krídla a od lietal preč. "Pokračujeme?" Opýtala som sa A otočila na užasnutých rytierov za mnou. Nemo prikývly a vysadli na kone. Popohnali sme kone do cvalu a pokračovali smerom na sever.
