SAPPHIRE
Keď sa niekde zložili prišla som za nimi, musela som vedieť prečo sa rozhodli pridať na moju stranu.
"Prečo ste zradili kráľa a pridali sa ku mne?" Opýtala som sa Marka ktorý sa opieral o strom.
"Pretože sa chceme naučiť to čo ty." Odpovedal a pozrel sa mi do očí.
"Dobre teda, od zajtra sa vydáme na výpravu. Musíme navštíviť mojich známych. Prvý budú kentauri." Vyhlásila som.
"Prečo zrovna kentauri?" Tentokrát sa ozval Jack zo strachom. Je všeobecne známe že kentauri nie sú priateľský, a ľudí nenávidia.
"Pretože sú mi niečo dlžný, a je na čase splatiť svoj dlh." Povedala som, A pozerala sa stále Markovi do očí.
"Nájdete ma na skale keby ste niečo potrebovali, ráno zo svitaním odchádzame, dúfam že budete mať peknú noc." Žmurkla som na nich. To že dúfam že budú mať peknú noc, bola iba sakrastická poznámka pretože spia na zemi, na tvrdej zemi.
Ráno, keď svitalo som vstala a šla osedlať Armesa. Bol to krásny čierny kôň s lysinou na tvári. Keď som ho nasedlala a nauzdila, vrátila som sa za Zairem. "Buď nám na blízku." Povedala som opierajuc sa o jeho hlavu. "Budem." Odpovedal a vzápätí odlietal. Vzala som si ešte dva meče ktoré som si založila na chrbát v kríži, aby som ich mala po ruke, vzala som si ešte dve dýky ktoré som si strčila za opasok a mohli sme vyraziť. Chytila som Armesovu uzdu a išla smerom kde rytieri spali. Už boli hore, za čo som bola vďačná, pretože som mimo mimo ich nemusela budiť. "Môžeme vyraziť?" Opýtala som sa a premerala si oboch rytierov. Prikývli na náznak súhlasu, vysadli sme do sediel a mohli sme vyraziť. "Pôjdeme smerom na sever, tam žijú kentauri. Pokiaľ budete so mnou nič sa vám nestane, po ceste nás čaká veľa nástrah ale dúfam že vás vycvičili dostatočne aby ste aspoň toto zvládli." Zahlásila som.
"Neboj sa o nás, dokážeme sa o seba postarať." Zavrčal za mnou Mark.
"Jediný o koho sa bojím, je Zaire. Tak si nerob falošné nádeje rytier." Zasmiala som sa.
"Bude to dlhá cesta." Povzdychla som si nahlas.
