SAPPHIRE
Pár dní sme ešte ostali u kentaurov no potom sme nasedlali kone a vyrazili na cestu. ,,Kam vlastne ideme?" Opýtal sa Jack. ,,Do mojej rodnej dediny." Odpovedala som. ,,Prečo si s tade vlastne odišla?" Pýtal sa tentokrát Mark. ,,Musela som, napadli nás. Zabili moju matku aj otca. Ak by som neodišla, zabili by aj mňa. Teraz sa tam vraciame preto aby som zistila či ešte niekto z mojej rodiny žije. Mala som dve sestry ktoré som vziať nemohla. Boli vo vedľajšej dedine, ktorú nenapadli. Nemohla som tam pre ňe ísť." Vyrozprávala som im ako to celé bolo s mojou rodinou. ,,To ma mrzí." Ozval sa znova Jack. ,,Nepotrebujem ľútosť." Povedala som tvrdým hlasom, ľútosť je pre slabochov. Ja som slaboch neni. Prežila som si toho veľa a naučila som sa necítiť. Plakala som naposledy keď som mala 12. Odvtedy už nikdy. Zaujímalo by ma ako je na tom Zaire, dlho sa neozval, začínala som mať strach aj keď som vedela že sa o seba dokáže postarať aj sám.
