Yes, Daddy

Sen

Keď otvoril oči nevidel nič. Všetko bolo čierne. Bola mu zima a na celom tele cítil zimomriavky. Keď sa pokúsil dotknúť sa svojej hrude jednou rukou, niečo ho zastavilo v pohybe. Skúsil pohnúť aj nohou ale ani to nebolo možné. Ruky mal pripútané o reťaze, ktoré vyseli zo stropu a na ich koncoch boli kožené putá, nohy boli podobné, až na to, že reťaze išli od zeme a taktiež putá boli kožené. Vysel tam len v trenírkach so šatkou na očiach nevediac o čo ide. Pomaly si začnúc uvedomovať situáciu v ktorej sa nachádza začal panikáriť. Zmietal rukami aj nohami snažiac sa dostať z pút. Po chvíľke snaženia to vzdal a trochu sa upokojil snažiac si spomenúť ako sa tu dostal. Nech sa snažil akokoľvek nevedel si spomenúť na nič čo sa stalo.

,, Vyšiel som z domu a niekde som mal namierené.... Ale kde!!.... '', z myšlienok ho vytrhol až zvuk otvárania dverí.
,, K-k-kto ste??!! Čo po mne chcete??!!", kričal na osobu.
Žiadna odpoveď neprichádzala. Počul iba pomalé zvuky krokov, ktoré po chvíli prestali. Cítil že tá osoba stojí rovno pred ním a obzerá si ho. Cítil jeho pohľad na svojim tele a chcel sa zakryť rukami aby si ho tak neobzeral. Lenže snaha bola márna. Putá ho nepustili a on musel pretrpieť pohľad nejakého úchyla.

Jemný dotyk na jeho líci ho donútilo odvrátiť tvar od neznámeho. Ale neznámy sa tým nedal odradiť a znova k nemu natiahol ruku. Jemne sa dotkol jeho líca a smeroval k uchu až po zadnú časť jeho hlavy. Pohladil mu vlasy a následne odviazal šatku z jeho očí.

Do očí mu udrelo jasné svetlo z lampy a chvíľu mu trvalo než poriadne zaostril na osobu stojacu neprirodzene blízko neho. Podľa jeho stavby tela vedel rozoznať,  že je to muž, no na tvári mal červeno bielu masku len s dierami na oči. Bol celkom upravený v čiernej košeli a rovnako čiernych nohaviciach.

,, Add.....", začul jemný šepot neznámeho. Jeho hlas mu prišiel povedomý, ale nevedel si spomenúť odkiaľ ho poznal, a ani ho to v tomto momente nejako netrápilo.
,,Č-čo p-prosím??", Add sa naňho prekvapene zadíval. Ako mohol ten neznámy vedieť jeho meno?? Je to niekto koho pozná?? Potom mu došlo, že neznámy sa asi dostal k jeho peňaženke a tak zistil jeho meno..... Bože aký je on hlúpy, malo mu to hneď dôjsť, že si prezrel jeho veci.

Dotyk na jeho hrudi ho prebral zo zamyslenia a tak sa skúsil znovu spýtať :,, Kto ste a čo po mne chcete??"
Neznámy mu začal prstami prechádzať po nahej hrudi. Dotýkal sa každej časti jeho jemnej a zatiaľ neporušenej kože, akoby sa toho nevedel nabažiť. Dotykmi prechádzal čoraz nižšie a nižšie až sa dostal k lemu jeho trenírok. Rukou vošiel pod jeho trenírky a stlačil mu jeho pýchu.

Add pod týmto podnetom jemne nahlas zakričal, ale niečo mu nahováralo, že je to zbytočné. Neznámi stisk na jeho pýche nepovolil a tak Addovo kričanie neustávalo. Keď sa konečne tlak uvoľnil a Add bol v nádeji, že to už prestalo, teplý dotyk ruky na jeho vajciach ho donútil tejto myšlienky vzdať akonáhle boli je miešky stlačené ako také antistresové loptičky. Pod doposiaľ nepoznanou bolesťou začať kričať ešte hlasnejšie ako predtým . Tlak na jeho mieškoch sa stupňoval a on začal trhať rukami v snahe zastaviť silnú bolesť, ktorá mu prenikala do celého tela.

Keď sa tlak povolil a ruka neznámeho zmizla z jeho trenírok, začal zhlboha dýchať aby sa upokojil a snažil sa nesústrediť na bolesť ktorú cítil v celom svojom rozkroku. Podvihol svoj zrak smerom k neznámemu a v jeho rukách uvidel čiernu rukoväť so strapcami na konci. Chvíľu mu trvalo, než mu došlo čo za vec to je. Bol to bič. Bol si istý, že paniku, ktorú mal v očiach neznámi zbadal a Add by bol prisahal, že videl úsmev na jeho tváry. Síce mu nemohol vidieť tvár, vedel, že sa pousmial nad jeho reakciou. 

,, Prosím, nie, neubližuj mi, prosím, nie, ja nechcem....." , prosil Add neznámeho, no podľa toho, ako mu maskovaný prešiel strapcami po odhalenej hrudi usúdil, že jeho prosby nepomôžu, ale aj tak sa snažil presvedčiť aby prestal. Keď mu s bičom prešiel aj cez jeho trenky , do oči sa mu začali tlačiť slzy. Nemal rád bolesť, nechcel zažívať bolesť, bolo to nepríjemne, nechcel to.... Myšlienky mu prerušila pálivá bolesť na jeho odhalenej hrudi. Z Addovich úst vyšiel agonický výkrik, oči vytreštil dokorán a prúdy sĺz sa mu začali liať po červených lícach. Svoj pohľad presunul na zranenú hruď, uvidel tam červené ryhy po biči. Strašne ho to štípalo, bolesť neprestávala a on sa znova pokúšal presvedčiť neznámeho aby mu dal pokoj, ale márne. Neznámy znova natiahol ruku s bičom dozadu a svižnejšie ho znova šľahol bičom na to isté miesto.