Yes, Daddy

Jedenie Raňajok

,, Jacksooooooon!!!! ", ozvalo sa z predsiene.

Jack prekvapene otvoril oči keď počul ten známi hlas vychádzajúci z predsiene.

Nechcel uveriť, že je to naozaj pravda. Nechcel si pripustiť skutočnosť, že tá osoba naozaj prišla a ešte k tomu takto skoro ráno.

Otočil sa a pozrel sa na Ann. Našťastie ešte spala a on sa mohol po tichu vytratiť z izby aby ju nezobudil.
V rychlosti si na seba obliekol nejaké tepláky a rýchlimi, no tichým krokmi si to nasmeroval do predsiene.

,, Čo tu do pekla robíš??!! " snažil sa osobu potichu kričať.
,, No ty si mi ale milí braček, ani ma neprivítaš," zasmial sa.
,, Braček?? Vyparíš sa na 3 roky a zrazu si tu len tak nakráčaš akoby sa nechumelilo. Vieš čo som si kvôli tebe musel prežiť?? Vieš koľko námahy ma stálo dostať sa tam kde som keď si odišiel?? Neviem aký dôvod si mal na ten odchod ale mal si mi to aspoň povedať.... Veril som ti Mike," útočil naňho Jack slovami.

,, Viem, viem.... Mal som ti to povedať... Ale nemohol som.... Nechcel som ťa do toho zatiahnuť," Mike sklonil previnilo hlavu.
,, Do čoho si ma nechcel zatiahnuť?? " nechápal Jack.

,, Ja....." začal Mike no myšlienku nedokončil lebo do predsiene vošla Ann. Mala oblečenú len Jackovu košeľu ktorú našla pohodenú na zemi pri posteli.
,, Čo sa to tu deje?? " spýtala sa rozospato. V okamihu ako to povedala ucítila na sebe prekvapené pohľady štyroch oči.

Pozrela sa na Jacksona ktorý k nej hneď pribehol a zapol jej košeľu, ktorú mala tak do polovice rozopnutú. Hneď pohľadom prešla na druhú osobu, ktorá sa neskutočne podobala na Jacka, no aj tak bol niečím iný.

,, Eeeem.... Jack?? Kto to je?? " spýtala sa Jacka prekvapene.
,, Ann... Toto je moje dvojča.... Mike..." povzdychol si Jack.
,, Je veľkou cťou spoznať Vás slečna, " podišiel k nej Mike a pobozkal jej ruku.

Ann si všimla ako sa na Mika Jack pozeral keď jej pobozkal ruku. Cítila z toho pohľadu ako Jack žiarli a nemohla si pomôcť len sa vďaka tomu usmiať.

,, Ann..... Môžeš ísť prosím ťa do kuchyne pozrieť sa, či je niečo na jedenie?? ", opýtal sa Jack Ann po chvíľke ticha.
,, Dobre....", povedala Ann a otočila sa smerom do kuchne. Zaujímalo ju o čom sa budú rozprávať no podľa atmosféry, ktorá sa dala aj krájať, usúdila, že lepšie bude ak pôjde preč.

Po tom čo Ann odišla Jack sa priblížil k Mikeovi a cez zuby naňho precedil:,, Čo chceš?? "
Mike dosť dobré poznal svojho brata a tak vedel, že by mu neublížil, ale aj tak cítil hnev vychádzajúci z neho.

Vedel, že nemal pred tromi rokmi odísť, ale išlo o jeho bezpečie, ak by neodišiel všetci by boli v nebezpečenstve a Jack by nebol tam kde teraz je. Bolo to len pre jeho dobro, vedel, že ho ranil svojim odchodom, vedel, že návrat nebude jednoduchý no aj tak sa vrátil. Už bolo všetko v poriadku už sa mohol vrátiť a všetko svojmu bratovi vysvetliť.

,, Som späť..... Natrvalo.... ", odvetil mu Mike.
,, Neverím ti," odvetil Jack.
,, Ja viem... " sklonil Mike hlavu, ,, Spravil som chybu.... Každý robíme chyby... Chcem ti to vysvetliť.... Len nie tu a teraz....".
,, Viem, že každý robíme chyby ale mal si mi to povedať.... Aj tak teraz nemám čas. Tak buď taký milý a odíď," otvoril mu Jack dvere.
,, Prosím ťa zavolaj mi a porozprávame sa, " povedal Mike ako odchádzal a podal Jackovi kartu s telefónnym číslom.

Jack mu neodpovedal iba sa naňho váhavo pozrel. Keď Mike odišiel zavrel za ním dvere a len tak ostal stáť na mieste pozerajúc sa na telefónne číslo, ktoré mu dal Mike. Nevedel prečo sa vrátil a ani nevedel prečo vtedy zmyzol. Bolo to všetko nejaké divné a on sa nemohol vzdať myšlienky, že s jeho návratom sa sa veci veľmi zkomplikujú.