New school, new rules

#4⭐️

"Takže povedz nám, aké baby sa ti zatiaľ páčili"

Ako som im mal povedať, že sa mi nikdy žiadne dievča nepáčilo?

Že mi nikdy neposkočilo srdce, keď som videl svoju kamarátku?

Že ma zaleje teplo a páli ma koža od príjemného pocitu pri pohľade na niekoho, koho mám skutočne rád?

Na jeho tvár?

Ako im mám povedať, že som iný?

Budú ma za to nenávidieť?

Silno som zatriasol hlavou, aby som zahnal tie hrozné spomienky.

Moja najhoršia flaša v živote.

Flaša, ktorá dosrala môj celý život.

Pozrel som sa na nich dozadu, že čo také tam robia, keď sa tak rehocú.

Všetky pohľady boli zavesené na mne.

Nechápal som prečo, no poviem vám, príjemné mi to nebolo.

Ešte sa tam chvíľu dohadovali keď v tom postrčili Taehyunga, aby vstal.

Ten tak urobil a pomalými neistými krokmi sa ku mne začal približovať.

"Nechceš si zahrať snami?"

Jeho veľké guľaté očká sa na mňa pozerali pýtavým pohľadom.

"Prepáč, ale nemám rád fľašu"

Povedal som mu a sklonil hlavu, aby si nemohli všimnúť môj sklesnutý výraz.

"Aha tak fajn. Ale keď budeš chcieť tak sa pridaj. A nebuď smutný, mne vtedy pomáha kakauko. Keď chceš, poď po škole so mnou a Jiminom do kaviarne, ja ti jedno kúpim."

Doširoka sa usmeje a pozrie s nádejou na mňa, či som si to nerozmyslel

"Tae nechaj ho, veď on príde, keď bude chcieť"

Povedal mu Jimin a naznačil mu, aby prišiel naspäť.

TAEHYUNG
Bolo mi Yoongiho ľúto.

Nikoho tu nepoznal a s nikým sa nerozprával.

Viem, ako som sa cítil ja s Jiminom, keď sme sem prišli na túto školu ako úplní nováčikovia.

Vtedy za Jiminom prišiel Jackson a Jimina zatiahol do partie, no ja som ostal sám.

Iste, Jiminie na mňa nikdy nezabudol, veď sme najlepší kamaráti celý život.

Ibaže to bolo iné ako keď ame boli iba my dvaja.

No našťastie som spoznal Hobiho hyunga a jeho kamarátov z tanečnej.

A tak sa teraz kamarátime všetci.

Chcem, aby sme boli kamaráti aj s Yoongim.

Vyzerá byť milý aj keď to na prvý pohľad možno tak nevyzerá.

Cítim, že je to dobrý človek.

Iba sa snaží byť navonok chladný.

No jeho oči to prezradili.

Keď sa na nás ráno tak pozeral, v jeho očiach sa lesklo aj niečo iné, ako prázdnota.

Musí byť veľmi smutný, keď sa snaží zakryť svoje očká.

Aspoň by som mu mohol robievať kakao tak, ako Jiminovi a Hobimu.

Dnes sme mali s chalanmi tanec a napadlo mi, že by sa mohol pridať aj Yoongi.

Jimin to už s ním po včerajšku vzdal ale ja verím, že sa skamarátime.

Veď každý sa na začiatku hanbí.

Preto som ho po škole pozval.

Dal som mu lístoček s adresou a ak bude chcieť, tak nech príde.

Nakreslil som mu tam aj hnedou farbičkou srdiečko.

Je to farba kakauka a to je najlepší liek na všetko.

Keď to videl, všimol som si, že sa nad tým pousmial.

No iba vo vnútri, navonok nedal nič poznať.

Ale ja ťa prekuknem Yoongi hyung, ja mám chytré oči.

YOONGI:
Keď som prišiel domov, chcel som ten lístok zahodiť, no zamyslel som sa, či by predsa len nebolo odveci sa troška zoznámiť a nájsť si kamarátov.

Predsalen s nikým som sa nerozprával už pekne dlho a pokiaľ budem ešte aj antisociál, bude to medzi vzťahmi na škole ešte horšie.

A oni vyzerajú celkom neškodne, minimálne Taehyung.

Jeho detinskosť, ktorá je viditeľná na prvý pohľad mu môže byť v živote obrovskou prekážkou.

No ostatným to zjavne nevadí a nejak to neriešia, čož ma prekvapuje.

Na inej škole by bol už strčený hlavou v kontajneri.

A hlavne, keď si ich neobľúbim a budem sa s nimi iba baviť, nič by sa mi stať nemalo.

Aj keď asi tuším, ako to dopadne, keď sa o mne dozvedia pravdu...

—————————————-

"Tak predsa si tu"

Povie radostne Tae keď ma uvidí a hodí sa mi okolo krku.

Ja som ostal prekvapene stáť a čakal som, kým sa Tae ukľudní.

"Aby si ho neuškrtil"

Povie posmešne nejaký neznámy chalan.

Asi si všimol môj nechápavý výraz, tak mi hneď podal ruku

"Som Kim Seokjin, ale hovor mi Jin prosím. Tae nám hovoril, že sem pozval nového kamaráta zo školy, tak teda vitaj"

Usmial sa a následne si ma premeral pohľadom.

"Čo tak na mňa hľadíš?"

Opýtal som sa podráždene, keď nad mojim vzhľadom zvraštil nos.

"Ja iba že si ťa budem musieť troška vykŕmiť. Chudé ruky, biela pokožka..."

Povie so smiechom

"Jin prosím ťa, nie každý musí mať ramená veľké, ako čínsky múr a byť tmavý, ako tvoj Namjoon. Viem, že tvoje materinské pudy tomu nebudú chcieť uveriť, ale nemusí  každá Katka vyzerať ako jej Matka."

zahriakne ho Jimin arogantným hlasom a oduje líca.

Už sa Jin chystal značne protestovať, keď ho naraz prerušil chalan pri reprákoch.

"No čo, ideme už, alebo sa tu znovu idete hádať ako takí cigáni?"

Ja som tam iba prekvapene stál a snažil sa trošku zorientovať v priestore.

Veľká zrkadlová miestosť pripadala malo pri počte ľudí, ktorí sa v nej nachádzali.

Je ich tu na mňa nejak moc veľa, aj keď sme dokopy boli siedmy.