New school, new rules

#20⭐️

YOONGI:

Po šokoch a nezhodách z včerajšieho zdokumentovaného večera v podobe fotiek sme si každý musel dať do poriadku svoj poriadok.

To znamenalo pobaliť si veci a vypadnúť.

Keďže už dnes večer mala prísť moja mama, chalani museli odísť.

Chceli mi síce pomôcť s upratovaním, no ja som odmietol.

Ešte hodinu strávenú s otvorenými očami a asi by som zabil všetko, čo by mi prišlo pod ruku.

Bolo mi s nimi dobre, to nehovorím že nie.

Naozaj som sa s nimi cítil dobre.

Vlastne, vždy keď som s nimi sa cítim dobre.

Keď som s nimi, moje ochranné a nepriehľadné steny sa razom rozpadnú, lebo viem, že oni ich nahradia.

Pred nimi som tak ľahko dotknuteľný, no aj tak sa pri nich cítim silno a ochránene.

Je to tak, že ľudia, ktorých máte naozaj radi a veríte im vás vlastne robia slabším.

No musí to byť tak. Inak by ste k nim necítili ten pocit lásky a uspokojenia. Cez tie steny by jednoducho neprešiel.

A práve preto ste vždy tak slabí, keď vás takýto ľudia opustia.

Ostanete vystavený svetu takí, akí ste. Jemní a slabí.

A bude trvať dlhú dobu, kým si znovu dokážete kúsok po kúsku vytvoriť svoju vlastnú ochranu.

A to je to, prečo sa tak bojím.

Bojím sa tým chalanom otvoriť, aj keď som to už vlastne spravil.

Je to riskantné, no za tie naše momenty a za nich mi to stojí.

"Ďakujeme Yoongi za pohostinnosť, vážime si toho."

Povedal Seokjin popri zapínaní posledného zipsu na taškách.

"Udivuje ma, ako dokážeš byť tak slušný a zdvorilý. No aj tak vieme, že vo vnútri sa skrýva aj ten opilec Seokjin, ktorého včera bolo počuť na celý dom."

Pousmial sa Jungkook a neveriacky nad ním pokrútil hlavou.

"A mňa udivuje, že za týmto malým a nevinným mláďatkom sa skrýva drzý fagan, ktorý vylizuje svojmu priateľovi z hrdla mandle."

"Seokjin pre kristove rany!"

Zahriakol ho Namjoon, nad čím sa Jungkook iba zasmial.

Seokjinova tvár sa zafarbila do červena. Teraz som si nebol celkom istý, či to bolo od rozpakov, alebo od zlosti.

"Nemusíš sa za to cítiť zle, Jungkook ťa iba podpichuje. A hlavne, rozpráva, akoby nerobili to isté."

Jemný a tichý hlas Namjoona ho zrejme upokojil natoľko, aby sa jeho tvár vrátila do pôvodnej farby .

"Keď už je reč o včerajšku, mohli by sme si podobným spôsobom osláviť náš prvý spoločne strávený víkend. Čo tak zajtra v tom bare, kde pracujú tie pekné čašníčky?"

Navrhol Jimin a sprisahanecky sa usmial.

"Ty by si vkuse len chľastal."

Zasmial sa Hobi.

"Tak, ja narozdiel od teba viem piť, takže samozrejme, že rád pijem. No na druhú stranu, keď sa o teba Yoongi včera tak pekne postaral a vďaka tvojej neschopnosti ťa uložil do postieľky, aj ja by som bol rád, že neviem piť."