#8⭐️

442 37 0
                                    

YOONGI:

Tento týždeň v škole bol nekonečný.

Tým, že Hobi bol doma sme nemohli ani tancovať, lebo je zároveň aj náš choreograf.

Chalani ma aj chceli niekam zavolať, no ja som odmietol.

Ani neviem prečo.

Proste som nemal náladu.

Možno to bolo aj tým, že tieto dni boli viac oblačné a menej svietilo slnko.

Naozaj neviem.

Išiel som domov a počúval som hudbu.

Rozhodol som sa znova si sadnúť za klavír.

Pamätám si , ako som kedysi hrával každý deň.

Vždy, nech som sa cítil akokoľvek.

Vždy sa to odzrkadlilo na skladbe, ktorú som práve zahral.

Rád som improvizoval.

Kedže mám aj odborné zameranie produkciu, rád si skladám svoje vlastné skladby.

Už od malička som si robieval rôzne remixy na počítači, no klavír bol vždy ten, na ktorom všetko znelo najkrajšie.

Už som napísal aj pesničku o ňom.

O mojom klavíri.

Ja síce neviem spievať, ale snáď v budúcnosti bude niekto, kto by tie pesničky naspieval.

Asi si neviem predstaviť robiť nič iné, než byť producentom.

Pomaly som položil prsty na klávesy a začal som hrať.

Moja duša prehrávala moje emócie a pocity do klavíra.

Do toho sa môj mozog taktiež zapojil a napísal som text.

Postupne som to zdokonaľoval.

Konečne som sa vrátil k tomu, čo som tak veľmi miloval a chýbalo mi to.

Nikdy by som sa toho nemohol vzdať úplne.

Nechápem, prečo som sa od toho dobrovoľne odrezal.

Možno nieje také zlé niečo cítiť.

Aj keď to veľa krát bolí.

Emócie a nejaký pocit je to najlepšie, čo môže človek zažívať.

Ten stav, že cíti mu pripomína, že je stále živý.

...

Víkend prešiel ani neviem ako a prišla zase škola.

Klasicky som išiel po Taehyunga a spolu sme si už vykračovali ku škole.

Pri škole som videl Jimina, ako sa baví s nejakými babami.

Otočili sa na nás a zamávali nám.

Vedľa neho sa otočil Hobi.

Hobi?

Konečne bol v škole.

Nadviazali sme očný kontakt.

Pozeral som sa do jeho krásnych hlbokých očí, ktoré sa ako inak spolu aj s jeho tvárou usmievali.

Cítil som, ako ma slnko začalo príjemne hriať na koži.

Ja som sa jemne usmial a zamával mu.

Chvíľu sme sa ešte na seba pozerali, no ja som sa rozbehol k nemu.

Silno som ho objal a zamrmlal do jeho hrude

New school, new rulesDonde viven las historias. Descúbrelo ahora