Vlny

2. kapitola: Bozk

Ela

„Ahoj," povedal Kristián a objal ma. Práve sme sa s Leou vrátili zo Žiliny. Bola som s Krisom dohodnutá, že sa stretneme, keď prídem domov.

„Ahoj," odvetila som. Pozrela som mu do tváre s pomerne bledou pleťou, ktorú mu lemujú krátke čierne vlasy a v jej strede sa mu vynímajú jasné zelené oči. Oblečené mal trojštvrťové džínsové nohavice a obtiahnuté zelené tričko s krátkym rukávom, v ktorom pekne vynikala jeho vypracovaná postava a farba trička zvýrazňovala jeho už aj tak výrazné zelené oči.

„Dnes ti to pristane. Si veľmi pekná," krásne sa na mňa usmial. Zacítila som, ako sa mi do tváre nahrnula červeň. Vykročili sme smerom k rieke a vybrali sa po chodníku popri nej. Nejakú tú chvíľu sme kráčali v tichosti a potom, aby som prerušila trápne ticho, som sa ho spýtala: „Ako sa má sestra?"

„Dobre," usmial sa na mňa tým svojím nádherným úsmevom.

Úsmev som mu opätovala. „Ešte stále túži po veľkom plyšovom jednorožcovi?"

„Áno, ešte stále. Našťastie som však jedného objavil na internete. Čoskoro bude mať meniny."

„Predpokladám, že je ružový."

„Predpokladáš správne."

„Hah, tak to bude asi nadšená. Pozdrav ju odo mňa."

„Vykonám, šéfe," povedal vážnym hlasom, čo ma rozosmialo.

„Keď už hovoríš o tej farbe, aká je vlastne tvoja obľúbená? Ešte som sa ťa na to nepýtal."

Zadívala som sa do jeho nádherných smaragdovozelených očí a povedala: „Tyrkysová. A tvoja?"

„Ružová."

Zasmiala som sa. „To mal byť vtip, že?"

Pár sekúnd sa tváril úplne vážne, ale potom so smiechom povedal: „Áno."

Sadli sme si na jednu z lavičiek, ktoré sa nachádzali pod stromami povedľa chodníka. Kristián ma objal okolo pliec a ja som mu položila hlavu na rameno.

„Čo plánuješ robiť cez prázdniny?" ozval sa.

„Ešte neviem," odvetila som. Potom som si spomenula na ten Havaj. Plesla som si rukou po čele. „Teda vlastne... Idem s Leou na Havaj učiť sa surfovať. Vieš, malo to byť prekvapenie pre Leu na narodeniny od jej rodičov, preto som to nemohla nikomu povedať, aby sa náhodou nestalo, že sa to nejako dozvie a už by to nebolo prekvapenie."

„Ja by som jej to neprezradil, ale aj tak chápem, že si mi to nepovedala skôr. Vau, na Havaj? A na ako dlho?" zaujímal sa.

„Asi tri týždne." Zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho. Tiež na mňa uprel zrak.

„Tak to sa dlho neuvidíme," do hlasu mu vošiel smútok.

„Ani sa nenazdáš a som naspäť," skúsila som zlepšiť situáciu s pokusom o úsmev, no neúspešne. „Budeš mi chýbať," dodala som, keď som si uvedomila skutočnosť, že ho tak dlho neuvidím.

„Aj ty mne." Ja mu budem chýbať, zapišťala som v duchu a div, že som sa neroztopila od šťastia. Pohladil ma po líci a spočinul na ňom rukou. „Veľmi som si ťa obľúbil za ten čas, čo sa poznáme. A si naozaj krásna."

Nevedela som, čo mu mám povedať. Bola som úplne vyvedená miery z toho, čo povedal a len som sa tam škerila ako taký debil. Toto mi ešte žiadny chalan nepovedal.

Naklonil sa ku mne a tým ma vytrhol zo zamyslenia. Keď som si uvedomila, že ma chce pobozkať, ostala som v pomykove a nevedela, čo mám robiť. A potom sa to stalo. Nalepil sa svojimi perami na tie moje a nežne ma pobozkal. V bruchu mi zašvitorili motýliky. Objala som ho rukou okolo krku a druhou som mu prešla po líci a potom po jeho ebenovo čiernych vlasoch.