Vlny

12. kapitola (1): Denníky morskej panny

Lea

„Ahoj, Lea."

„Liam??? Odkiaľ máš moje číslo?" Stará mama, ktorá so mnou a s Elou práve sedela v izbe, na mňa zvedavo pozrela. Potom obrátila zrak na Elu. V očiach jej bolo vidno, že si myslí, že od Ely sa niečo dozvie.

„Od Emmy," odvetil Liam.

„Od Emmy?" No jasné. To sa dalo čakať. „Fajn. A čo potrebuješ?"

„Musím ti povedať, čo sme včera objavili. Lea, toto je niečo neskutočné. Nebudeš tomu veriť." Došľaka! Oni na niečo prišli. Toto už nie je žiadna sranda. Toto je vážne. Musím zistiť, čo vedia.

„Čo ste objavili?" Stará mama na mňa aj naďalej zvedavo hľadela (našťastie nerozumie po anglicky). Ela už zrejme vedela, čo je vo veci.

„Stretnime sa a všetko ti poviem." Ach... Naozaj netúžim po ďalšom stretnutí. Na tom poslednom sa on možno bavil, ale ja som túžila ísť čo najskôr domov/do hotela. Ale teraz sa s ním stretnúť musím. Ide o naše tajomstvo. Ak mi to pomôže odviesť ho od stopy, tak sa s ním stretnem.

„Liam, ja ti ešte zavolám. Dobre?"

„Fajn. Budem čakať. Maj sa."

„Ahoj." Zrušila som hovor a ľahla si na posteľ. Čo si to tá Emma o sebe myslí? Kto jej dovolil dať mu moje číslo? Ach... Na druhú stranu, nebyť toho, že mu dala moje číslo, nevedela by som, že na niečo prišli. Pozrela som na starú mamu, ktorej zvedavý pohľad stále neschádzal z tváre. „To bol len jeden chalan, ktorého sme spoznali pri surfovaní. Nedá pokoj," zaklamala som. Stará mama si totiž myslí, že ešte stále chodievame surfovať. Skutočnú pravdu o tom, čo celé dni robievame, jej povedať nemôžem.

Iba chápavo pokyvkala hlavou, ale nepovedala nič. Po chvíľke ticha sa ozvala: „Volala mi tvoja mama. Pýtala sa, ako sa ti s Elou vodí pri surfovaní. Vravela, že volala najskôr tebe, ale asi si mala vypnutý, alebo vybitý mobil."

Sakra. Už dlho som nevolala domov. Mala by som to čím skôr napraviť. Padlo by mi dobre porozprávať sa s rodičmi. „Áno, asi bol vybitý, keď mi volala. Len pred hodinou som ho dávala na nabíjačku. O čom ste sa ešte rozprávali?"

Stará mama nestihla odpovedať, pretože sa ozvalo zaklopanie na dvere. Keďže Ela bola k dverám najbližšie, postavila sa a išla otvoriť. Na prahu stál Austin s Lunou. Tvárili sa vážne. Pravdepodobne ide o niečo spojené s tou loďou. Ako ale prišli na to, kde máme izbu?

„Potrebujeme niečo súrne vyriešiť," povedal Austin bez pozdravu. Ela sa otočila a pozrela na mňa.

Postavila som sa, rýchlo si v hlave niečo vymyslela a povedala: „Stará mama, potrebujeme ísť s Elou a kamarátmi riešiť niečo ohľadom surfovania. Čoskoro budeme naspäť." Pozrela som na Austina s Lunou. Keďže nevedeli po slovensky, netušili, čo som starej mame práve povedala a tak na mňa len zmätene hľadeli. 

„Dobre. Dajte si pozor, deti."

„Maj sa," povedala som.

„Dovidenia," odvetila Ela a pobrali sme sa na chodbu. 

Keď sme už boli za dverami, rozhodla som sa povedať im o mojom telefonáte s Liamom. „Práve mi volal Liam. Znel dosť nadšene. S Emmetom niečo zistili. Len neviem, čo. To mi vraj prezradí len ak sa s ním stretnem."

„O Liamovi a tom druhom chalanovi som tiež chcel hovoriť a ešte o niečom inom. Ale preberieme to, keď nájdeme Emmu. Kde má izbu?" povedal Austin a obzeral sa po chodbe. V minulosti s Emmou chodil a nevie, kde presne býva? Zvláštne. Zrejme u nej nikdy nebol.