Vlny

Doslov

Doslovy som k príbehom ešte nikdy nepísala. Ale mám pocit, že pri Vlnách je to potrebné a chcela by som Vám ozrejmiť niektoré veci týkajúce sa príbehu.

Hm... Kde začať? Tak v prvom rade by som Vám chcela zagratulovať a poďakovať, že ste príbehu dali šancu, nenechali sa odradiť nudnejšími úvodnými kapitolami a dočítali sa až sem, k tomuto doslovu. Tu sa totiž dozviete, ako vznikala táto rozsiahlejšia próza, ktorá je najdlhším dielom, ktoré som od svojich "spisovateľských" začiatkov vyprodukovala. Vo Worde mi vyšla na 194 strán formátu A5 a má presne 57 554 slov. (Vždy si vo Worde pri písaní príbehov nastavujem formát A5, aby som vedela, koľko strán by to malo, keby to bolo ako kniha. Vlny mali pôvodne 215 strán, ale keď som teraz ku koncu robila záverečné úpravy, zredukovalo sa to na 194 strán.)

Vlny sa so mnou ťahajú už desať rokov. Áno, dobre vidíte. DESAŤ ROKOV. Všetko sa začalo v apríli 2010 (wattpad ešte neexistoval; a ak hej, tak som o ňom nevedela). Bola som vtedy siedmačka na ZŠ a mala trinásť rokov. Spočiatku to malo byť len o dvoch kamarátkach, ktoré sa pôjdu na Havaj učiť surfovať. Lenže potom som do toho zaplietla aj morské panny. 

Čo ma inšpirovalo k tomu, aby som do prózy zaplietla morské panny? Ak si myslíte, že je to seriál h2o - stačí pridať vodu, myslíte správne. V tom čase bol spolu s Hannah Montanou mojím obľúbeným seriálom.

Do komentára mi napíšte, ktorú morskú pannu z h2o ste mali najradšej. Ja najskôr Cleo a v tretej sérii Bellu. 

A keď sme už pri obľúbených postavách, koho máte najradšej z Vĺn?

Predpokladám, že h2o poznáte všetci, ale ak by nie, tu je prvá epizóda. ;)
(trailer som nenašla)

Táto prvá verzia Vĺn z roku 2010 vyzerala všelijako. Už si z nej veľa nepamätám, ale viem, že farbu chvosta mali morské panny takú, ako aj v h2o. Všetky rovnakú. Mám taký pocit, že aj schopnosti mali také, ako v h2o (Lea - Cleo; Ela - Emma; Emma - Rikki). A pamätám si, že Luna sa pôvodne volala Dulce (tu je trocha vplyv mexického seriálu Rebeli, kde sa herečka, ktorá hrala Robertu Pardo, volala Dulce María) a mala inú farbu vlasov (myslím, že čiernu). Čarodejníci tam neboli, len morské panny. Začiatok tejto verzie bol veľmi podobný, ako aj začiatok tej súčasnej, ale ostatná dejová línia bola úplne odlišná. Už si nepamätám, o čom to vlastne celé bolo. Škoda, že sa k tejto verzii už nedostanem. Zaujímalo by ma, aké boli moje "spisovateľské" začiatky. Chcela by som si to teraz prečítať.

A prečo prvú verziu nemám? Keď som bola ôsmačka a mala príbeh takmer hotový, mala som na notebooku vírus, kvôli ktorému šiel notebook do opravy. Po návrate notebooku bolo všetko preč. Informatik mi vyčistil disk a nič som v notebooku nemala. Toto som nečakala. Bola som z toho mierne mimo, ale tak prežila som to, no.

Začala som Vlny písať odznova, ale tentokrát s inou dejovou líniou s tým, že začiatok ostal podobný. Baby mali trošku iné mená - Leah Mária Silverová, Ella Alejandra Blacková a Emma Roberta Ray Kapahala. Luna sa už nevolala Dulce, ale Luna a objavili sa aj čarodejníci. Dávid sa volal Jack (vtedy som si ešte neuvedomovala, že keď postavy príbehu pochádzajú zo Slovenska, zahraničné mená by som používať nemala) a bol od Ley o dva roky starší, ale správal sa na trinásť (tu je zas trochu inšpirácia z Hannah Montany, kde mala Miley brata Jacksona, ktorý bol od nej starší a správal sa, ako keby bol mladší). Austin sa volal Justin (inšpirácia Disney seriálom Kúzelníci z Waverli). Lea bola v tejto verzii veľmi bohatá a mali doma vlastné služobníctvo (znova inšpirácia mexickým seriálom Rebeli). A koralová jaskyňa nebola koralová jaskyňa s piatimi jazierkami, ale iba jedno mesačné jazierko na ostrove Pangea (ktorý som nazvala podľa prakontinentu Pangea a bol niečo také ako ostrov Mako v h2o; aj ich premena na morské panny bola taká, ako v h2o). Luna bola blondína a kvôli niečomu sa premenila z morskej panny na upírsku morskú pannu, niektorú z nich troch uhryzla do krku, zdrhla dakde het a už ju nevideli. :D Keďže som mala obavy, že príbeh znova stratím tak, ako predtým, písala som ho pre istotu aj do zošita s tvrdým obalom. Najskôr som niečo napísala do zošita a potom som si to prepísala do notebooku, prípadne som to ešte upravila, alebo som tam niečo pridala, zmenila... Trvalo mi asi pol roka, kým som to napísala. Mala som to totiž všetko premyslené, keďže som to písala už druhýkrát (síce s dosť veľkými zmenami, ale aj tak), dopredu som vedela, čo napíšem, takže som nad tým ani nemusela veľmi premýšľať. A navyše... zošit som so sebou brala proste všade. Písala som v škole, na návšteve u babky... všade... Cez letné prázdniny medzi ôsmou a deviatou triedou som príbeh dokončila. Mal 150 strán A5.