Vlny

6. kapitola (1): Nové známosti

„Ahojte," pozdravila nás Emma po tom, ako som s Elou prišla na dohodnuté miesto. Chcela nás totiž niekam vziať.

„Ahoj. No kamže to ideme?" spýtala sa jej Ela.

„Neďaleko je jeden podnik, kde robia naozaj skvelé koktejly. Bolo by hriech nevyskúšať ich, keď už ste tu," skonštatovala.

Prišli sme na miesto a vošli do pomerne preplneného klubu. Zo stropu svietili farebné svetlá reflektorov. Hudba hlasno hulákala. Ľudí tu bolo naozaj plno, ale nie toľko, že by sme sa nemali kam pohnúť. Pretlačili sme sa dopredu k pultu a objednali si koktejly. Ako sme čakali, kým nám ich donesú, zastavili sa pri nás akísi traja chalani.

„Vás dve sme tu ešte nevideli," povedal jeden z nich Ele.

„Sú tu len na dovolenke," odpovedala za nás Emma, potom nás predstavila. „Naše koktejly," poznamenala potešene, keď ich barman položil na pult. Zaplatili sme, vzali si koktejly a pomedzi ľudí sa pretlačili ďalej od pultu. Chvíľu sme tancovali s Emminými kamarátmi. Asi o desať minút som si všimla, že Emma prestala tancovať a so zvláštnym výrazom v tvári pozerala k vzdialenému pultu.

„Emm, si v pohode?" spýtala som sa jej. 

„To je Austin."

„Kto?" nechápala som.

„Môj bývalý," zvrtla sa na päte a utekala preč. Pohár s nedopitým koktejlom položila na stôl, okolo ktorého bežala.

Austin

Vonku pred klubom bolo počuť šum morských vĺn chaoticky narážajúcich na breh a tlmenú vravu ľudí.

Keď som prišiel na miesto, Luna tam už bola. Vošli sme do klubu a podali si ruku s barmanom. Objednali sme si naše obľúbené koktejly a usadili sa na vysokých barových stoličkách čiernej farby. Hudba vychádzajúca z reprákov sprevádzaná vravou a pospevovaním si ľudí, vytvárala v miestnosti obrovský hluk.

Naklonil som sa k Lune. „Dnes vyzeráš naozaj neskutočne," šepol som jej do ucha. Ryšavé vlasy mala zapletené do dlhého vrkoča, nad ktorým sa jej vynímal veľký žltý kvet a na sebe mala žlté šaty, spod ktorých jej trčali dlhé štíhle nohy. 

„Ďakujem," usmiala sa na mňa a vtisla mi bozk na líce.

Odpil som si z mangového koktejlu a pozrel na tancujúci dav. „Nejdeme tancovať?" spýtal som sa Luny.

„Jasné," súhlasila. Postavil som sa a vtedy som zbadal Emmu. Svoju bývalú frajerku. Tiež na mňa hľadela. Asi si ma všimla v tom istom momente, ako ja ju. Stála tam medzi tancujúcou mládežou. Chvíľu sme na seba civeli a potom sa jej prihovorila brunetka stojaca pri nej. Emma, stále hľadiac na mňa, jej odpovedala, následne sa zvrtla a utekala preč.

„Austin? Deje sa niečo?" prehovorila na mňa Luna.

„Potriasol som hlavou a silene sa usmial. „Nie, nič. To je v pohode, zlatko. Poďme tancovať."

Lea

Ja a Ela sme sa rozbehli za Emmou. Utekala po chodníku a pri najbližšom móle zabočila a bežala po ňom. Potom skočila do mora. Nasledovali sme ju. Asi tuším, kam chce ísť. Na ostrov Pangea. Do jaskyne, v ktorej nás ku dnu stiahol vodný vír. Skočili sme za ňou do tmavej vody pokrytej jemnými vlnami trepotajúcimi sa na povrchu. Nočná slaná ríša nás prijala k sebe a my sme sa po jej dotyku premenili. Keďže vonku vládla tma, pod morskou hladinou sme toho tiež veľa nevideli. No niečo predsa len áno. Síce more oplývalo pomerne slabým osvetlením, ale kadiaľ sa dostaneme do tej jaskyne, sa vidieť dalo. Tma bola zhovievavá a dovolila nám nájsť cestu. Preplávali sme vzdialenosť, ktorá nás delila od tunela do jaskyne. Vplávali sme doň. Tu sa už ku nám tma tak zhovievavo nesprávala. V tuneli sme nevideli vôbec nič. Po niekoľkých metroch sa pred nami začali skvieť rôzne farby. Nepochybovala som o tom, že sú to koraly na dne jazierka v jaskyni. Preplávali sme pomedzi farebné výčnelky a vynorili sa. Vyzeralo to tu, ako som si pamätala. Po ľavej ruke so šumom padal do jazierka vodopád. Strop sa tiahol do vysokého oblúku podopieraného stalagnátmi. Jaskyňu osvetľovalo svetlo prichádzajúce nevedno odkiaľ.