4.

14 2 3
                                    

Kroky jej topánok sa zastavili u regála s liekmi, kde som rozbila striekačku.

Mala som strach, že ma nájde, ale musela som byť totálne potichu, pretože sa hovorí, že monštrá majú lepší sluch než my sami.

Pot mi stekal po tvári, ale prešla cezo mňa iskra nádeje, keď sa jej kroky  vzdialovali.

Počula som buchnúť dvere. Vtedy som si poriadne vydýchla.

Trochu som sa povystrčila a nazrela na regále. Nikto tam nebol. Teraz už stačilo len otvoriť dvere.

Bežala som ku dverám a zobrala kľúč, ale v tom mi niekto dal ruku na plece. Sťažka som prehltla.

Pomaly so strachom som sa obzrela... Oči ako diabol, úsmev plný šialenstva, a to všetko som videla len na dievčaťu, ktorej pravú tvár som si ani nedokázala predstaviť. Táto psychopatka mi šepla do ucha: ,,Tvoj strach cítim na míle ďaleko."

Pri týchto slovách som doslova stuhla, ale túžba žiť mi dala šok, aby som sa pohla. Chcela som rýchlo otvoriť dvere a ujsť, ale ona ma omráčila, tak že som padla na tvrdú zem. 

_______________________________________

Boa! To vážne ma tá baba jebla po hlave a ja som hneď odpadla? Toto môže stať iba mne! Ešte, že som optimista, pretože by som bola zosraná strachom, ale takto som nebola až tak moc.

Každopádne pomaly som otvorila ťažké oči neprebrané zo spánku a uvidela spať vedľa seba toho starého doktora v jeho hnusnom erotickom kostýme... A samozrejme bez ľavej bradavky, zalepenej leukoplastom. 🙃

Mal zkyslený výraz, ako keby sa mu parili vajca v hrnci s vodou. Jemne som otočila hlavu, ale moja inteligencia nezaostrila na to, že ideme v aute a tá psychopatka šoféruje.

To auto mi bolo nejaké povedomé, ale chcela som ďalej spať a vyjebať sa na to.

Pretože som bola neskutočneeeeee unavená z toho, čo sa mi stalo.
_______________________________________

Prebudila som sa na to, ako mi niekto ohmatával ruky. Skoro ma drblo, keď som otvorila oči.

Ja, ležiaca na stole, priviazaná oň... A k tomu mi ruky ohmatáva tá psychopatka v sesterskej uniforme.

N ,,Cate?! Čo sa stalo?! Kde to som?!" začala som hulákať jak splašená po nej, ale dala mi... Náhubok?

Čo som pes?

C ,,Ale, ale.... Už si sa prebrala?"
No nie. Vieš ešte spím. 😑😐

C ,,Máš prekrásne nechty... Chcela by som ich do zbierky." jemne mi prešla po nechtíku, ktorý som si veľmi dlho pestovala.

Totiž stresy pri skúškach a iné chujoviny, ktoré mi ztrpčovali život ma donútili ich úplne zožrať.

Ale toto je ešte viacej stresujúce (a choré) než čokoľvek.

C ,,Zhodou náhodou tu mám kliešte, tak to spravíme hneď teraz."

Nie, prosím, nerob to! Nič som ti nespravila!- snažila som sa prekričať cez náhubok, aj keď pochybujem, že mi rozumela.

C ,,No urobila si obrovskú chybu, keď si ma sledovala s tým starým perverzákom." pomaly pritisla kliešte k môjmu nechtu.

Tá baba je proste šialená! Čakala som na to... Slzičky mi vyšli z kútikov očí. Myslela som, že sa doserem a pochcím. Zatvorila som očká, ale v tom niekto rýchlou chôdzou prikráčal zozadu jak splašená koza.

,,Cate, nerob pičoviny, je to môj experiment. Bola by som rada, keby bola nezranená, zatiaľ." zjavila sa tu z ničoho nič nejaká baba v bríloch.

Experiment? Aký som jej ja experiment! Ale zachránila ma pred vytrhnutím môjho nechtíku. Môžem ďalej pestovať.  😬😧

To dievča, ktoré to povedalo bolo o niečo nižšie ako Cate, ale malo čierne krátke vlasy a okuliare. Mala na sebe taktiež plášť, takže môžem predpokladať, že bola nejaký druh vedca. Možno nebola taká ako Cate...

C ,,Ale no taaak, Simaaa ja som ti ju priviezla, tak mi dovoľ jej aspoň zobrať nechty." 

Cate bola pekná keď žobrala, ale bohužiaľ psycho...

The game of four psychoWhere stories live. Discover now