The game of four psycho

10.

N ,,My niekam ideme?"
S ,,Jop. Potom ti poviem, ale ja sa prezlečiem a ty pôjdeš pre kybel s vodou."

N ,,Hm... Ok, aj tak nemám čo robiť."

Vyšla som von aj s kyblom... Vážne ma skoro vystrelo.

Poškodenie nebolo až také veľké, ale tá motorka bola celá zasraná od krvi.
Keď hovorím "celá", tak naozaj myslím celá.

Ako mám toto do frasa umyť? Veď tá krv tam je prischnutá!

Zrazu sem pribehla aj ona...

S ,,Ou... To nevyzerá najlepšie. Ale veď to nebolo až také špinavé...asi."

ASI?
N ,,Ako sa ti to podarilo, zasrať krvou celú motorku?"

S ,,Išla som prirýchlo a akurát tie srny asi mali  hard party, keď behali cez cestu ako také piče nech ich zrazím."
N ,,..."

A tak začali 3 hodiny čistenia toho priblblého šrotu.
______________________________

S ,,A je to! Vyzerá ako nová!"

To má teda od novej ďaleko, keď sú na nej prilepené srnie chlpy, ktoré nechcú ísť dole.

S ,,Nasadaj! Už musíme ísť... Začína to o štvrtej."
N ,,Kam ideme vôbec?"
S ,,Nechaj sa prekvapiť."

Prečo mi to nemôže jednoducho povedať? Neznášam prekvapenia!
_______________________________

N ,,Prečo jazdíš ako šialenec?! Spomaľ!!"
S ,,Lebo ma to baví. A radšej sa drž a nerozprávaj, pretože sa tu kdesi vyjebeš, ak ma budeš otravovať."

Ale keby aspoň jazdila ako normálny človek!... Vlastne, ona nie je normálny človek, ale na verejnosti by sa tak tváriť mohla...

*Po 20 minútach*

Zastavili sme na obrovskom parkovisku pred veľkou budovou.

N ,,Kde sme?"
S ,,Opera."
N ,,Čo robíme v opere?"
S ,,Nie je to obyčajná opera. Má to aj podzemie."

Ako vidím zase niečo tajné, o čom by nemala vedieť verejnosť.

Vošli sme dnu. Bolo tu veľa ľudí, ale my sme išli nižšie a nižšie, až sme zastavili pri jedných dverách, kde stála jedna obrovská gorila.

,,Dlho sme sa nevideli, madam Loewe."
S ,,Áno, už je to dlhá doba, keď sme sa naposledy videli, Antonio."

,,Madam, pravidlo platí pre každého, bez ohľadu na to koľkokrát to tu navštívil."

S ,,Samozrejme. Heslo je V86N56A76."
,,Prosím, vstúpte."

V86N.... Atď. Čo to znamená?

Keby mi mohli oči len tak z ničoho nič vypadnúť, určite by mi teraz vypadli. Veľká vysvietená sála s nádherným obrovským lustrom. Všetko vyzeralo byt ako zo zlata. Boli tu nejaké drevené lavice, pravdepodobne pozlatené.

Sadli sme si do jednej z lavíc a čakali. ,,Keď pôjdem odtiaľto preč, určite niečo šlohnem zo sebou." pomyslela som si.

N ,,Kde sme tentokrát?"
S ,,Je 15:57, o chvíľu to začne, tak vydrž."

Ale no! Nemôže mi to proste povedať?
Aby som zabila tie tri minúty, tak som obzerala sálu a ľudí.

Ľudí tu prekvapivo nebolo veľa, ale všetci vyzerali byť hrozne bohatí ako aj toto miesto.

Nejaká tetka v šatoch, ktoré mohli stáť aj zo päť tisíc dolárov. Úprimne šaty boli pekné, ale ona nie.

Potom tučný trpasličí muž, ale s dvomi zmachlenými ženami (pravdepodobne štetkami) vedľa neho.

Bolo tu mnoho ďalších ľudí, ale všetci vyzerali akoby sa už nemohli dočkať kedy to začne... Ale mala som taký divný pocit, že ma niekto sleduje...

Bol to dosť intenzívny pohľad, ale nevedela som odkiaľ presne prichádzal... Pravdepodobne to išlo zozadu.

Na javisko prišiel nejaký muž v kravate. ,,Dámy a páni, ďakujem za Váš príchod na dnešnú aukciu."

Aukciu? Načo chcela ísť na aukciu? Isto si ide nejaký nový šrot kúpiť. 😒 mňa sem nemusela ťahať.

,,Volám sa Vasyl Grayfast a dnes budem Váš aukcionár. Takže môžeme začať!" za ním prišli dve gorile s osobou v strede, ktorá mala zakrytú tvár. 

Počkať! Nehovorte mi, že toto je aukcia na ľudí!

,,Ako prvý "tovar" tu máme 17 ročnú Elisabeth Marks." odokryl jej tvár. Blondína s modrými očami, z ktorých bolo jasne vidieť obrovský strach.

,,Začíname na 100£ (libra)." Všetci začali kričať 200£, 300£..... 1500£. To vykríkol ten tučný trpaslík s dvomi ženami po boku.

,,Dá niekto viacej ako 1500£?" Nikto sa už neohlásil. ,,PREDANÉ!!"  klepol kladivkom. Nepríjemné pre ňu.

Túto babu odviedli preč a prišiel ďalší človek, ale tentokrát hnedovlasý muž, ktorý vyzeral byť mladší odo mňa. 

,,A máme tu druhý "tovar" dnešného dňa... Benjamin Johans."

Ľudia si začali potichu šepkať jeho meno a trochu sa dohadovať. ,,Johans by nebol až taký zlý, ale mohlo by to priniesť problémy..." potichu zamrmlala Sima. 

Žeby mala oňho tiež záujem?

N ,,Prečo by to malo priniesť problémy?" pošepkala som jej.

 S ,,Jeho rodina je bohatá, ale teraz nedávno mu zomrel otec. Nemá rodičov a iných príbuzných, tak musí svojmu dedičstvu čeliť sám. Lenže takto po ňom ide skoro každý, je to moc riskantné."