Hide and seek

🐺 ~ 1 ~ 🐺

Ako každá rozprávka aj táto musela nejako začať. Všetko sa začalo v maličkom mestečku menom Aestov. No keď chceme vedieť ako sa to všetko začalo musíme prv vedieť čo je mestečko Aestov zač. Mestečko nebolo iba takým obyčajným mestečkom ako sme zvyknutí. Aestov sa rozdeľoval na dve časti, v prvej žili obyčajní ľudia a v tej druhej všetke magické bytosti. Magické bytosti vedeli o ľudskej časti mesta, no nikto z nich tam nikdy nebol. Nikto na to nemal odvahu. Ľudská časť mesta si myslela, že magická časť mesta je iba povera. Nikto sa nepokúšal zistiť či je to pravda. Magická časť bola pre smrteľníka neviditeľná, nikto z nich nemohol vedieť kde sa magický svet začína a kde končí. Vstúpiť do magického sveta mohli iba v tom prípade, že by im to nejaká magická bytosť dovolila. V obidvoch častiach mestečka si obyvatelia žili harmonicky, pokojne a navzájom si pomáhali. Taktiež obidve časti mali svojich kráľov a kráľovné. V ľudské časti bol starý kráľ s kráľovnou a v magickej časti dlhoročný upírsky kráľovský pár. Obidva kráľovská vládli svojej časti spravodlivo a čestne. Toto je zatiaľ všetko čo potrebujete o mestečku Aestov vedieť. Teraz si povieme ako sa to začalo. V jednelého letného teplého večera sa mladý vlkodlaci hrali na schovávačku. Jeden najmladší sa však ,pri hľadaní tej najlepšej skrýše, zatúlal až do ľudskej časti lesa. Chodil stále po lese no jemu viditeľnú bránu do jeho časti mesta nevedel nájsť. Ako keby sa vyparila. Mladý Arlo si po márnom a dlhom hľadaní ľahol, a smutne zakňučal. Povedal si, že už je neskoro tak si pospí a zajtra určite nájde cestu domov. Alebo ho niekto z jeho kamarátov nájde veď určite im chýba a aj rodičia sa o neho budú báť. Jeho milované víly ho určite nájdu. Takto sa Arlo ukľudňoval a uistoval, že ho nájdu až zaspal.
Arlo sa už prebudil v ľudskej podobe no stále ležal na tom istom mieste. Každá magická bytosť, ktorá nevyzerá ako človek sa vie premeniť do ľudskej podoby aby ich žiaden človek nemohol spoznať. A častokrát je to pre nich jednoduchšie sa po ich svete prechádzať ako ľudská bytosť a nie ako malička vodná víla, ktorú môže hocikedy zasadnúť veľký a mohutný vlk. Od tohto incidentu majú skoro stále ľudskú podobu. Chudinka Annabell, sedela na kameni pri rieke a veľkého vlka nezačula prichádzať a on si ju nevšimol, a no....prisadol ju. Bola to veľmi smutná udalosť.
No teraz späť k Arlovi. Poobzeral sa znova po lese snažiac nájsť cestu domov. Hľadal však márne. Cestu späť domov sa mu nájsť nepodarilo no našiel cestu do dediny. Poznal tu dedinu iba z rozprávania jeho starých rodičov. Lákalo ho sa tam ísť pozrieť no bál sa. Po chvíli začul vzdialené kroky a vystrašil sa ešte viac. V ľudskej podobe vyzeral ako malý päťročný chalapček a vnútri bol ešte úplne maličké šteniatko. Kroky sa pomaly približovali k nemu až spoza stromu vykuklo malé ryšavé, strapaté dievčatko. Arlo sa mierne vystrašil a cúvol dozadu no zrak nemohol spustiť s jej rozžiarených očiek. "Rád sa hráš na schovávačku?" Spýtalo sa ho maličké zelenookné dievčatko s naklonenou hlavnou na stranu. Arlo prikývol a tvár mu zdobil široký úsmev. Miloval schovávačku. "Tak sa poď hrať s nami!" Skríklo radostne dievčatko a tvár sa jej rozžiarila ešte väčšmi. Chytila ho drobnou rúčkou za jeho drobnú rúčku a ťahala smerom k ostatným deťom. Arlov vlk sa úplne upokojil a nahradil ho jeho hravé šteniatko.
Deti spolu hrali schovávačku po celom lese až pokým slnko nezačalo zapadať. Tentokrát počítalo ryšavé dievčatko. Arlo sa rozbehlo lesom aby si našiel čo najlepšiu skrýšu až v tom narazil do chlpatej hrude niečoho zatiaľ neznámeho. Po pár sekundách ucítil, že tá chlpatá hruď patrí jeho otcovi, ktorý ho teraz už drží v objatí v ľudskej podobe. Arlo ho hneď objal tuhšie. Jeho vnútorný vlk radostne pobiehol do kruhu, že sa vrátil konečne domov. Aj Arlo ucítil známy pach domova čo znamenalo, že je vo svojej časti mesta a ostané deti ho budú hľadať už márne. Jeho otec ho stískal akoby ho nevidel sto rokov. "Ociiii, nepuč ma tak" zakňučal malý Arlo. "Ohh, prepáč Arlo, no veľmi som sa o teba bál. Kam si sa nám to zatúlal? Vieš ako sme sa o teba s mamou báli?"

Všetci, ktorý hľadali Arla sa pobrali domov k svojim rodinám. Otec odviedol Arla domov k jeho mame a súrodencom. Deň plný strachu a dobrodružstva sa skončil, vďakabohu, radostne. Malý Arlo sa vrátil živý a zdravý domov. Dedinské deti ho hľadali po ich lese no márne. Vrátili sa späť do svojich domovov a zabudli na neho. Bol to iba cudzí chalan, ktorý sa objavil z ničoho nič a tak isto aj zmizol. No zabudlo na neho aj to malé ryšavé dievčatko? To sa dozvieme neskôr. Teraz je čas dať zbohom našim obyvateľom.