Blue parrot [k.th]

1.💙

🦋
Imagine your face saying hello to me then all the bad days are nothing to me.
🦋

Slnečné lúče osvetlovali celé mesto Seoul a dodávali mu ešte väčšiu krásu.

Kráčal som menším parkom,kde som si vždy chodil prevetrať hlavu. Chodník lemovali nádherné sakury, pod ktorými sa nachádzali lavičky.

Sadol som si na jednu z nich a s úžasom pozoroval tie rúžové nádhery, krajšiu farbu som si na týchto stromoch nevedel predstaviť, vždy mi dodali pocit pokoja.

Zrakom som skúmal celý park, či sa tu niečo za ten deň mojej neprítomnosti nezmenilo. No všetko bolo po starom až na jednu vec.

Hneď ma zaujala jej nezvyčajná modrá farba vlasov, ktoré jej spadali do tváre. Sedela opretá o jednu z rúžových sakúr a niečo zaujato kreslila do skicára.

Sem-tam sa poobzerala okolo seba, no potom zase horlivo čmárala ceruzkou. Trochu som dúfal aby jej pohľad venovala aj mne, ale bola príliš sústredená.

Zrazu zafúkal silnejší vietor a listy zo skicára neznámej modrovlásky sa rozlietali po parku. Rýchlo som sa postavil z lavičky a bežal jej na pomoc.

Zohol som sa a zo zeme zdvihol kúsky papierov,na ktorých sa nachádzali jej výtvory.

,,Toto je asi tvoje," nervózne som sa usmial.

Zdvihla ku mne jej čokoládový pohľad a preskúmala si ma. Nastavil som k nej ruku s papiermi,ktoré si bez slov zobrala.

Otočil som sa na odchod, no jej hlas ma zastavil.

,,Ďakujem!" Jej zvonivý hlas mi rozoznel v ušiach.

Naspäť som sa k nej otočil a uvidel ako sa na mňa usmieva s červenými líčkami.

V ten deň som objavil ďalšiu nádheru, ktorú môžem obdivovať v parku.

Modrá nie je až tak zlá.