Blue parrot [k.th]

11.💙

🦋

As if we were calling for each other.

🦋

,,Taehyung nehýb sa!" Napomenula ma a škaredo sa na mňa pozrela.

,,Ale to sa nedá, keď ma kreslí tak krásne dievča." Šibalsky som sa uškrnul.

,,Taehyung." Vražedne sa na mňa pozrela.

Len som si povzdychol a napriamil sa. Pozoroval som ju s akou vášňou nanášala ceruzkou črty mojej tváre do skicára.

Žila pre umenie, tak ako som ja žil pre ňu, ona bola moje umenie.

Po pár minútach odložila ceruzku na stôl. ,,Hotovo." Povedala a ja som sa rýchlo postavil, aby som sa pozrel na jej dielo.

Rukami som sa oprel o stoličku, na ktorej sedela a naklonil som sa , aby som lepšie videl.

,,Máš naozaj talent." Poznamenal som s hrdým úsmevom.

Hanblivo sa usmiala a červené líčka si schovala do dlaní.

Otočil som si ju k sebe a ruky položil na tie jej.

,,Nehanbi sa, si krásna, keď sa červenáš."

Cítil som ako sa snažila dostať jej ruky z môjho jemného zovretia, aby si opäť schovala červenú tvár.

Pramienok neposlušných modrých vlasov som jej schoval za ucho. ,,Nie." Zašepkal som a priložil pery na tie jej.

Jej pery pasovali k mojim ako skladačka, skladačka, ktorú som potreboval.

Rukami mi zašla do vlasov, zatiaľ čo ja som ju chytil za boky a zvalil na posteľ.

Pozeral som jej do očí, akoby som v nich hľadal súhlas.

Jej ruka zašla pod moje tričko a svaly na mojom tele sa napli.

,,Si si istá?" Zašepkal som jej do ucha, ktoré som potom skusol.

,,Á-Áno." Zahryzla si do pery.

Opäť som sa vrhol na jej sladké pery, naše jazyky medzi sebou vášnivo bojovali.

Naša láska, prázdny dom.

Žiadne tričko, len moja nahá hruď.

Žiadna blúzka, len jej odhalené telo.

Len my dvaja a hneď zistíš čo sa dialo.

snáď vám nevadila táto časť, trošku pikantná hh :) .