Blue parrot [k.th]

9.💙

🦋

It's okay.
Come on, when I say one, two, three forget it.
Erase all the sad memories.
Take my hand and smile.

🦋

Pre lepší efekt, odporúčam pesničku v médiach.

Všetko bolo pripravené, stačilo už len vytočiť jej číslo, no mal som strach.

Strach, že to necíti tak ako ja, strach z odmietnutia.

No keď som sa zamyslel, čo všetko môžem stratiť ak to vôbec nerisknem.

Risk je zisk.

Z bundy som vytiahol mobil a zavolal jej. Po chvíli to zdvihla.

,,Áno?" Ozval sa z mobilu jej anjelský hlas.

,,Som na streche o chvíľu zapadne slnko a ja by som bol rád, keby si tu so mnou."

,,Na streche?"

,,Na streche paneláku, kde bývam."

,,O pár minút som tam."

Dopovedala a hovor zrušila.

Sadol som si na deku, ktorá bola rozložená na streche. Rukou som si podoprel bradu a premýšľal som.

O chvíľu som počul za sebou kroky, nemusel som sa ani otáčať, aby som zistil, že to je ona.

Jej sladká vôňa mi vbila do nosa, cítil som sa ako omámený.

Drobnými dlaňami zakryla moje oči.

,,Hádaj kto!" Zvolala.

,,Hmmm.. Žeby moja milovaná Ara?"

Chytil som jej ruky a dal ich dole z mojej tváre. Pozrel som sa na ňu.

Jej líčka nabrali červený odtieň.

,,Sadni si." Poťapkal som voľné miesto vedla seba.

Do rúk som zobral gitaru, ktorú som mal položenú pri nohách a začal len tak brnkať.

,,Zložil som pre teba pieseň." Hanblivo som sa usmial.

Prekvapene sa na mňa pozrela.

,,Pre mňa?" Otvorila ústa dokorán.

Len som s úsmevom prikývol a začal hrať.

Z mojich úst začali vychádzať slová venované len jej. Sústredil som sa na každú notu, na každé slovo aby som sa nepomýlil.

Chcel som pre ňu len to najlepšie, pretože si to zaslúžila.

Dospieval som a svoj zrak som upriamil na Aru.

Zlaté zapadajúce lúče žiarili na jej tvár. Jej čokoládky sa leskli, ale úsmev z jej tváre neopadával.

,,To bolo nádherne." Zasnene povedala.

Z hlboka som sa nadýchol.

,,Vieš Ara," začal som ,, v ten deň, keď som ťa zbadal v parku, si ma očarila. Možno to bolo tvojou nezvyčajnou farbou vlasov alebo krásou, to doteraz neviem. S tebou môj život začal dávať zmysel, s tebou sa cítim konečne šťastný a môžem byť sám sebou. Vďaka tebe som pochopil, čo znamená slovo láska, vďaka tebe moje zamilované piesne dávajú význam a ten význam si ty. Ty si význam môjho života."

A nastalo ticho.

Nebolo to trápne ticho, vzájomne sme si hľadeli do očí, akoby sme si z nich dokázali vyčítať myšlienky toho druhého.

Ale ver mi Ara, keby dokážeš čítať moje myšlienky, točilo by sa to len o tebe.

Pretože ty stále beháš mojou myslou. Som zaneprázdnený myslením na teba, že nemám čas myslieť na nič iné, ale nesťažujem si.

Z jej očí sa začali kotúľať kvapky slzičiek.

,,Stalo sa niečo, prečo plačeš?" Zmätene som sa na ňu pozrel.

,,To sú slzy šťastia." Usmiala sa.

,,Šťastia?"

,,Tae.. Ľúbim ťa."

,,Ľúbiš ma? Takže budeš moja?"

,,A nie som už?"

No ďaľšie vety už vyslovené neboli.

Jej pery na tých mojich, bol náš špeciálny prostriedok komunikácie.

V hlave mám rozmyslený príbeh, ale neviem či ho mám uverejniť.
Čo vy na to? :)