Blue parrot [k.th]

12.💙

🦋

Forget what hurt you but never forget what it taught you.

🦋

Už ubehol nejaký ten čas odvtedy, čo som Are vyznal svoje city a stala sa mojou priateľkou.

Z dní sa stali týždne, z týždňov mesiace a z mesiacov dva krásne roky.

Každým dňom láska k nej rástla viac a viac. Ako sa vraví, že nič nie je vždy ľahké, tak to platilo aj pre nás.

Sem-tam sa nad nami vznášali búrkové mraky, no tie potom nahradilo slnko.

Vždy sme si našli k sebe cestu späť.

Sedím v parku , tam kde sa to všetko začalo a spomínam, ako sa jej vtedy rozlietali papiere po parku.

Keby vtedy nezafúkal vietor, možno by som s ňou nikdy neprehovoril, nikdy by som sa nezamiloval.

Pozriem sa pred seba a vidím ako ku mne kráča s úsmevom na perách.

,,Ahoj." Pozdraví ma a daruje mi bozk na pery.

Ruky jej obmotám okolo pása a stiahnem si ju na kolená.

,,Dnes je veľmi krásny deň." Usmejem sa a pozerám sa jej do očí.

Prikývne a zapozerá sa pred seba na kvitnúce sakury a spomína tak ako ja.

V tichosti spolu sedíme s prepletenými prstami, naše dlane spočívajúce v jej lone.

Myšlienkami blúdime do minulosti, v hlavách sa nám odohráva deň, keď sa naše osamelé srdcia bez lásky stretli.

Priletela do môjho života ako taký papagáj, modrý papagáj. Jej nečakaný príchod spravil z môjho života dobrodružstvo.

Naplnila moje srdce láskou a šťastím, spravila zo mňa lepšieho človeka.

Ruku som vložil do vrecka na kabáte, aby som sa uistil, či som tú dôležitú vec nestratil.

,,Nikdy sa mi nepáčilo, ako všetci požiadali ich priateľky o ruku na drahej večeri." Vyhlásil som a z vrecka vybral tmavočervenú krabičku.

Prekvapene si zakryla ústa a postavila sa. Oči jej žiarili prekvapením a ligotali sa v nich slzy šťastia.

Stáli sme pred sebou.

,,Uvedomila si si niekedy, že keby vietor v ten deň nezafúkal, nestáli by sme tu? Tento prírodný jav berieme ako samozrejmosť a ani sme si neuvedomili, čo vďaka nemu máme. Viem, že nie som dokonalý a mám svoje chyby, ale ty si pre mňa na toľko dokonalá, že na svoje chyby zabúdam. Tak pomôžeš mi zabudnúť na moje chyby tým, že stráviš zvyšok života po mojom boku?"

Jej mäkké pery priložila na tie moje.

,,Mám to brať ako áno?" Spýtal som sa, keď sme sa od seba odtiahli.

,,Áno." Vyčarovala na tvári ten nádherný úsmev.

Obom nám stekali po tvári slzy.

Slzy šťastia.

Bol som naozaj šťastný, že ma stretlo šťastie menom Ara.

Milujeme sa a milovať sa aj budeme do posledné dychu.

a tak sa pomaly blížime ku koncu.