Blue parrot [k.th]

3.💙

🦋
Stop crying and tell me something.
🦋

Rozlúčil som sa s mojou bandou dlhoročných kamarátov a zavrel za sebou dvere od štúdia,kde sme trávili svoj voľný čas skladaním pesničiek a tvorením hudby.

Vyšiel som z menšej budovy a hneď ma ovalil chladný vánok. Rýchlym krokom s rukami vo vreckách tenkej bundy som sa vybral do hlbín nočnej temnoty.

Ak mám byť úprimný, Seoul som mal radšej počas denného svetla.. V nočných hodinách sa toto mesto začalo stávať útočiskom drogových závislákov a alkoholikov.

Bolo smutné, že veľa mladých ľudí spadlo do čiernej priepasti , kde láska znamenala drogy a alkohol.

Láska. Päť jednoduchých písmen a čo všetko dokáže s nami spraviť.

,,Daj mi pokoj!" Ozvalo sa celou ulicou.

Zbystril som zrak a začal som sa obzerať odkiaľ ten dievčenský, mojim ušiam povedomý hlas išiel.

Zašiel som za roh a zbadal som ju. Jej dlhšie modré vlasy mala vyčesané v cope, no zopár pramienkov jej aj tak spadalo do očí.

Oči. Jej krásne hnedé čokoládky boli plné strachu. V tej chvíli som mal pocit, že ju musím chrániť.

Bola tak krehká, ako taká malá jemná nezábudka, ktorú si na lúke odtrhlo malé dieťa a opatrne ju držalo v ruke, aby sa nezlomila.

Tak krehká bola aj ona oproti tomu hrôzostrašnému chlapovi, ktorý ju tlačil na stenu nejakého podniku.

Pozbieral som všetky sily a rozbehol sa. Ramenom som ho od nej odsotil, nevediac ako sa mi to vôbec podarilo.

V hnedých kukadlách sa jej mihlo prekvapenie, no aj tak boli plné sĺz, ktoré ešte nevyplávali na povrch.

Vtiahol som si ju do náručia a jednou rukou som ju hladil po chrbáte. Hlavu si zaborila do mojej hrude a počul som len tiché vzlyky.

,,Už si v bezpečí, so mnou ti nikto neublíži." Zašepkal som.

Naozaj bolo zvláštne ako som si k nejakej neznámej dievčine, vytvoril citový vzťah za tak krátku dobu.

Láska s tebou robí naozaj čudné veci, Taehyung.

Túto kapitolu by som rada venovala dorotko , uži si zvyšok svojho narodeninového dňa <3 .